Dream Girls II.

ღ I love him ღ

"Rossalin... " vybehla som k schodom. Otvorila som dreve jej izby, ale nebola tam. Zrazu počujem spev, som si na sto percent istá, že je to jej zvonilý hlas."Rosse?" spýtam sa váhavo, keď sa dvere začnú otvárať. Malé, zlatučké telo osoby, ktorá mi tak chýbala, stojí v ručníku. Neváham a rozbehnem sa k nej, vezmem ju do náručia a neubránim sa prichádzajúcim slzám.

"Kristen, tak si mi chýbala."zamumlá mi do ramena. Objímem ju ešte viac, ako predtým a nejde o mňa vydať ani hlásky. Konečne je tu, konečne.

"Už ťa nikde nepustím, je ti to jasné?" poviem prísne, keď sa od seba odtiahneme. Zasmeje sa a zase ma objíme, lenže do izby vošiel Harry.

"Rossalin ? " povie neisto. Kráča k nám, ale Rosse ho dobehne a Harry ju vezme do svojho náručia. Bože, akí sú zlatí.

"Už ťa nikde nepustíme, nikde. Pekne zostaneš s nami a už ťa nepustíme." povie Harry a prstom jej máva pred tvárou.

"Je mi to jesné, Harold. Môžem sa ísť obliecť? Nerada by som chodila po dome len v uteráku." s úsmevom povie a my len prikývneme. Harry prikráčal ku mne a objal ma. Nejako veľa objatí, nezdá sa vám?

"Neverím, že sa vrátila. Ona je tu, chápeš? Teraz si ju postrážime a nenecháme ju odísť."pritlačím sa na jehe telo a on ma pobozká na pery.

"Som veľmi šťastný, že je tu. Len sa obávam toho, ako na to zareaguje Niall a aj ona." obaja sme si povzdychli a išli dole. Vo chvíli, keď sme schádzali dole, niekto zaklopal. Išla som ku dverám a otvorila ich. Vydýchnem si, keď zbadám pred dverami stáť Gemmu s malou.

"Rada by som ostala na kávičku, ale čakajú na mňa. Majte sa spolok." venuje mi pusu na líce a už jej niet. Radšej to neriešim. Vzala som malú a išla som s ňou do obývačky.

"Tak čo ty moje slniečko? Chýbala ti maminka? Maminke si strašne chýbala." zdvihnem ju do vzduchu a ona sa zachichotá, keď ju pobozkám na noštek. Týždeň bez nej bol ako peklo.

"Kto sa to vrátil domov? " príde za nami Harry z kuchyne, v ruke drží tanier s jedlom, ktorý položí na stôl a pobozká Darcy na líčko. Tá sa rozosmeje a Harry si zahrýzne do spojnej pery.

"Je taká rozkošná, najviac na svete. Však? " brnkne jej po nose.

"Kto je toto roztomilé stvorenie ? Len mi nehovor,že..." pozrie sa na mňa Rossalin a sadne si vedľa mňa na druhú stranu, keďže Harry sedí na tej druhej. Prikývnem.

"Rosse, toto je Darcy Harsten Styles, naša malá princezna." poviem jej a upravím malej tričko, ktoré na sebe má.

"Ale je nejaká staršia. Kedy si porodila ? " zmätene sa opýtala.

"No, keby si sa nám ozvala, tak by si vedela, že sa narodila na tvoje narodeniny. A ozaj, ja sa na teba hnevám." zvrášti Harry obočie, akože je urazený. Viem, že jej to odpustí. Rossalin si sadne k nemu a prehrabe mu vlasy, na čo sa Harry zamračí.

"Prepáčte, ale v Afrike wifi nie je. A nie je tam až tak dobrý signál. Vážne ma to mrzí, Harry. Keby mi nepovedala mama, že si vážne chorá, ani by som tu neprišla. Dobre viete, že som tu nerada. Ako sa má?" hneď zosmutnela a ja a Harry sme sa na ňu len pozerali. Bola v Afrike ? Čo tam Robila ?

"Má sa mizerne, hrozne,j e bez života, ale drží sa. Už sa z toho trochu dostal a teraz keď si prišla, tak sa asi zblázni. Prečo si mu nezavolala a neozvala si sa mu ?" Harry to asi prehnal, ale má pravdu. Lenže Rosse ignorovala jeho otázku a zobrala malú na ruky.

"Prečo si to nedáš vysvetliť? Niall nič neurobil, ale .."preruší ma tým, že mi skočí do reči.

"Ja viem ako to bolo, no proste sa stalo a ja to už nechem riešiť. Radšej som nemala prísť. Nechcem ho stretnúť, ale chýbali ste mi a už sa nechem skrývať." trochu zvýšila hlas, ale v jej hlase bolo počuť skôr nervozitu, ale aj túžbu.

"Fájn, len nikam neodchádzaj. Čo si vlastne robila v Afrike?" spýtam sa jej. Nechcem, aby odišla. Harry ma chytí za ruku a jemne mi ju stiskne.

Z pohľadu Rossalin

Vyrozprávala som im všetko, čo som robila v Afrike. Bola som tam s mojim kamarátom Ianom, pomáhali sme tam v zdravotných strediskách a tak. Oni mi porozprávali čo sa dialo tu a Nialla nespomenuli. Pravdepodobne ho stretnem na koncerte, ktorý bude zajtra. Najradšej by som išla na ním a oddala sa svojim citom, ale stále ma bolí duša. Nechcem sa na neho hnevať. Chcem s nim byť za dobré. Ale ja neviem. Kristen a ja si ešte hovoríme, aká prešibaná je moja mama. Vymyslela si, že je Kristen veľmi chorá. Som nesmierne rada, že som späť. Ležali sme na mojej posteli a kecali. Malá sedela a ja som sa s Harsten hrala. Je tak roztomilá. Na spapanie. Zazvoní mi mobil a pri pohľade na meno volajúceho sa zasmejem. Postavila som sa a išla k oknu.

"Ian? " oslovím ho.

"Ahoj,zlatko. Si pripravená? O hodinku sa môžeme stretnúť pri fontáne ? " zazneje jeho krásny hlas podobný Geogeovi z Union J.

"No, ja to do tej hodinky zvládnem. Vieš, že som šikovná."

"Ja viem. Takže o hodinu? " zase ten sexy hlas. Som si istá, že sa usmieva.

"Okey, tak o hodinku. Čau."zruším hovor a vrátim sa ku Kristen.

"Takže ideš von s kamošom ? " spýta sa ma Kristen, ktorá leží na posteli a hrá sa s malou.

"O hodinku pôjdem. Máme sa stretnúť na námesti. Ja..začali sme spolu chodiť." asi ma teraz zabije.

"Čože ? Ty si ?? Máš nového chlapca? Ty vieš čo to urobí s Niallom?" vyhrkne naraz. Oči má rozšírené a ja som vedela, že to takto dopadne.

"Ja viem ,ale on mi pomohol sa z toho dostať. Dostať ako dostať. Stále som z toho mimo, ale ja už nevládzem. Nechcem sa už trápiť. Vieš ako som sa trápila ? Ja... stále ho milujem..." nezvládnem to a rozplačem sa. Kristen ma objíme a hladí ma na chrbte. Upokojuje ma to, no potom sa mi ako keby zastaví dych.

"Čau, bro. Kde je moja malá krásavica ?" ten hlas. Spoznám ho ihneď. Niall! On je tu!