Dream Girls II.

ღ Just yours ღ

Pustite si pesničku na boku :)

*Rossalin*

Bola som schúlená v jeho teplej náručí som, obmotaná jeho rukami a upokojovaná počúvaním, ako mu bije jeho srdce. Nechcela som spať. Bála som sa, že sa potom prebudím a toto všetko bude len jeden krásny sen. Nechcela by som sa zobudiť a necítiť jeho blízkosť pri mne. Nechcela som sa zobudiť sama, bez neho. Keby som sa zobudila a on by nebol pri mne, zase by som si začala myslieť, že toto všetko je iba klamstvo a že ma nenávidí. To slovo a cit nenávidím. Nenávisť vie dostať človeka tam, kde by sa človek nikdy sám nechcel dostať. Na samé dno svojich síl. Tam som sa dostala ja z domienky, že ma nenávidí osoba, pre ktorú by som urobila čokoľvek na svete. Aj keby som za neho mala položiť vlastný život. Pozrela som sa na jeho tvár a usmiala som sa. Ani on nespal, čomu som sa začudovala, lebo aj on sa mi zdal unavený. A ja som bola unavená tiež, ale nechcem zaspať. Nie, keď som s ním.

"Prečo nespíš?" zašepkala som, trochu sa chichotajúc. Zaklikpal očami a pozrel sa na mňa. Ako keby ho moje slová prebudili z tranzu, v ktorom bol.

"Nad niečim som rozmýšľal." odpovedal mi a jemne ma chrbtom dvoch prstov pohladil po tvári.

"A nad čím si tak silno premýšľal?" spýtala som sa ho.

"Že sa mi asi sníva, keď som tu takto a hlavne s tebou." povedal.

"Tak to sme asi dvaja, čo si to myslia, lebo ja nemôžem uveriť, že sme spolu." priznala som a trochu sa usmiala. Na jeho tvári sa tiež zjavil malý úsmev a jeho tvár sa začala približovať k tej mojej.

"Spolu a tentokrát si to len tak ľahko nezničím." zašepkal a jeho pery sa jemne obtreli o tie moje.

"Ja to urobiť ani nenechám." tento raz som ho pobozkala ja.

"Urobím pre teba všetko, len ma už viac neopúšťaj. Som bez teba stratený." zase ma pobozkal.

Nevedela som ako mám zareagovať na jeho slová, stratila som reč, no z príjemného pocitu v mojom vnútri som nemala žiadne obavy.

"Dobrú noc." pritúlila som sa k nemu.

"Dobrú noc." počula som ho povedať a v tom sa moje viečka pre mňa stávali veľkou záťažou, až kým som svoje oči nezavrela a zaspala.

Z pohľadu Nialla

Jej oči sa zavreli a pomaly zaspávala v mojom náručí. Pozoroval som, ako krčí svoj nos a viac sa mu mne tisne. Začal som ju hladiť po paži a neprestávaj sa na ňu dívať. Bol som naozaj unavený, ale neubránil som sa na ňu dívať počas spánku. Je tak nádherná. A tak veľmi mi chýbala. Priznám sa, že mi chýba aj jej telo, no pôjdem na ňu pomaly. Díval som sa na ňu a hladil ju, až kým som sám nezaspal.

Ráno som sa zobúdzal úplne oddýchnutý a plný energie. Keď som otvoril oči, zbadal som pár hnedých kukadiel, ako sa na mňa pozerajú. Jej ruky odpočúvali pod jej lícom a jej vlasy boli tak trochu strapaté na všetky svetové strany, dokonca sa v nich odrážali aj slnečné lúče, ktorú prenikali do izby cez veľké balkónové okná. Pozerala sa na mňa s tými jej iskričkami v očiach. Tie iskričky, ktoré mi tak chýbali.

"Vieš, že je už niečo okolo jednej poobede?" usmievavo sa ma spýtala a ja som zaskočene nadvihol obočie.

"To fakt?" roztomilo prikývla. Nad jej roztomilosťou som si musel zahryznúť do pery.

"Asi pred dvadsiatimi minútami som objednala raňajky, takže tu budú o chvíľu." povedala a posadila sa na posteľ do tureckého sedu, ťahajúc si moje tričko, ktoré na sebe mala, až do svojho lona.

"Ty si mi ale šikulka." žmurkol som na ňu a kývol hlavou, aby sa mu mne naklonila.

"Len tvoja." povedala a spojila naše pery. Využil som to a premiestnil som ju pod seba, držiac jej boky a bozkávajúc jej pery nežne a opatrne. Z nášho krásneho okamihu nás vyrušilo klopanie na dvere. Nespokojne som zavrčal do bozku a odtiahol sa od nej.

"Hneď som tu." poslala mi vzdušnú pusu a odišla.