Dream Girls II.

ღ I love you so much ღ

Čierne šaty až po zem som si uhladila, keď som po nich jemne prešla rukou, pričom som sa pozerala na môj odraz v zrkadle. Moje dlhé vlasy som mala natočené v hrubších vlnách, čierna čelenka zdobila môj účes pre dnešný večer. Do uší som si dala malé perlové náušnice a poslednýkrát som sa na seba pozrela do zrkadla. Môj make-up nebol ničím zvláštny. Čiernou ceruzkou a linkou som mala zvýraznené oči a mihalnice pokryté špirálou, na pery som si naniesla slabý, červený rúž a trochu púdru na moju pleť. Sama pre seba som sa usmiala k môjmu odrazu a prvýkrát po dlhom čase bol môj úsmev úprimný. Dnes večer ideme s Niallom na večierok, ktorý bude na pláži a mám čudný pocit, ktorý vo mne vyvoláva dôvod sa usmievať. Bude tam aj Ness a Tay, čomu sa teším, keďže som si Taylera obľúbila. Navyše to bude môj kolega, čo ma tiež teší a už sa neviem dočkať, kedy začnem pracovať v nemocnici v Londýne. Moje plány boli spočiatku iné. Pôvodne som tu naozaj chcela ostať o niečo dlhšie, ale keďže sa situlácia zmenila, po návšteve mojich rodičov, pôjdem s Niallom do Londýna a začnem pracovať v nemocnici. Myslela som si, že sa s Niallom už nikdy neudobrím a pozrime sa, kde sme. Som tak nesmierne šťastná, že som opäť s ním. Dúfam, že to tentokrát nepokazí, ďalší pád by som asi nezniesla. Sklonila som hlavu k mojim zápästiam a privrela oči. Odpustila som mu, to viem, no nezabudla som, a obávam sa, že ani nezabudnem. Je ťažké hodiť za hlavu všetko, čo sa vám za uplynulých pár mesiacov stalo, či už to dobré alebo zlé. Stalo sa a nikto to už nevráti späť.

Vyšla som z kúpeľne a vykročila som k posteli, kde som nechala môj mobil. Niall išiel dole na recepciu, a nepovedal mi, prečo tam išiel. Chcela som využiť čakanie na neho, a tak som sa rozhodla, že zavolám Kristen a spýtam sa, či je všetko v poriadku a informovať sa, ako sa majú. Posadila som sa na posteľ a mobil, ktorý bol položený na jednom z vankúšov, som zobrala do ruky, volajúc Kristen.

"Prosím?" ozval sa hlas Kristen. Zasmiala som sa, samozrejme potichu, a pritom si rukou zakryla ústa.

"No ahoj, sesternička. Čakala by som od teba skôr také, že ahoj sesternička, strašne mi chýbaš, ale aj to tvoje prosím, bolo ok." zasmiala som sa.

"Dofrasa, Rosse, to si ty?" spýtala sa a jej tón hlasu bol zaskočený, no komický zároveň.

"Jop, to som ja. Kto iný by to mal byť?" povedala som, akoby to bola tá najjasnejšia vec na svete.

"No, na displeji mi ukazovalo utajené číslo, takže som nevedela, o koho ide. Máš sa dobre?" spýtala sa ma milým hlasom, nad ktorým som sa usmiala.

"Prepáč, zabudla som si to prepnúť. Mám sa dobre, priam úžasne. Ako sa máte vy?" odvetila som.

"To som rada, že sa máš dobre. my sa máme fajn, malá rastie ako z vody a ja s Harrym ..." odmlčala sa. Čakala som, že sa po chvíli ozve, no stále mlčala.

"Kristen,je všetko v poriadku?" znepokojene som sa jej spýtala.

"Všetko je v poriadku, len to medzi mnou a Harrym posledným časom nefunguje. Mám pocit, že sa navzájom odcudzujeme a už ani netrávime toľko spoločného času." povzdychla si. Zúfalstvo v jej hlase sa nedalo nepočuť, čo ma donútilo zamračiť sa.

"Vy ste sa pohádali?" vyzvedala som.

"Nie, len už necítim tú iskru v našom vzťahu. Chyba nie je v ňom, je to vo mne a Harry je v poslednom čase priveľmi milý." odpovedala.

"A to je zlé?" nadvihla som obočie, aj keď to ona nemohla vidieť, no jej slová ma k tomu donútili.

"Nie, len naozaj neviem, čo je so mnou. Niekedy si myslím, že je to len o sexe." vyvalila som oči od prekvapenia. To nemyslí vážne.