Dream Girls II.

49.časť

Z pohľadu Kristen:

Pozerala som sa na meno volajúceho ako na zjavenie. Prečo mi volá Anne?  Pane Bože, veď ja sa jej normálne bojím zdvihnúť. Čo ak sa ma spýta na Harryho? Veď ja jej nemôžem povedať, že som sa s ním rozišla. Naozaj som sa ocitla v situlácií, v ktorej som nevedela, čo mám robiť. Nakoniec som sa zhlboka nadýchla a hovor prijala, prikladajúc si mobil k uchu.

"Kristen?" ozval sa jemný hlas Anne z druhej strany. Nervózne som si zahryzla do pery a premýšľala, čo jej poviem, ak sa ma spýta na toho magora.

"Ahoj, Anne. Deje sa niečo?" spýtala som sa jej, pričom som sa snažila znieť nyrovnane. Nechcem, aby vedela, že som naozaj na dne svojich síl, držím sa. Navyše, ak nevie o mne a o Harrym, tak sa budem tváriť, že je všetko v poriadku.

"Nič dôležité, len som sa chcela spýtať, ako sa má malá a taktiež ty, zaltíčko." usmiala som sa nad jej slovami. Neviem, či o tom vie, ale ak vie, som rada, že sa na to nespýtala.

"Mám sa dobre a malá rastie ako z vody. Budem rada, ak nás prídeš navštíviť." povedala som s miernym úsmevom na perách. Je jedno, čo sa stalo medzi mnou a jej synom, stále to bude stará mama mojej dcéry.

"To som rada. A veľmi rada tiež prídem na návštevu, keď sa vrátim z dovolenky." odvetila, jej úsmev som cítila až tu. No niečo sa mi nezdalo. Ak je ona na dovolenke, tak moje tušenie, že je Harry u nej, bolo nepravdivé. Teraz som si naozaj v hlave premietala otázku, kde by mohol byť. Možnosť, ktorá mi však napadla, ma zraňovala.

"Ehm, Anne, musím končiť. Dovidenia." rozlúčila som sa s ňou a hovor skončila. Nevedela som, o čom by som sa s ňou ešte mala baviť, tak som to skončila. Pozrela som sa na svoju malú v kočíku, ako sa roztomilo mrví a usmiala sa nad ňou. Ešte šťastie, že mám ju. Iná by si povedala, že je hrozné mať dieťa bez partnera, ale mne je to jedno. K nemu sa už nevrátim ani za svet. Vyspal sa s ňou a tým mi priam vrazil dýku rovno do srdca.

Pôsobím vyrovnane, ako keby sa ani nič nestalo, ale moje preplakané noci vyzerajú inak. Nemôžem sa zrútiť. Viem, že by to položila aj Rosse a to naozaj nechcem. Ešte by mi zase zmizla a ostala by som už kompletne sama, po čom naozaj netúžim.

Konečne som sa ocitla  v parku. S malou som sa rozišla k lavičkám, na ktoré som si sadla a malú vybrala z kočíka, pokladajúc si ju na svoje kolená.

"Nakoniec sme ostali iba my dve. Teda, ešte máme tetušku Rossalin, ale pochybujem, že sa tá tak rýchlo vráti, keď jej tvoj strýko Nialler tak ublížil. Ale ak sa nám vráti, tak budeme tri a uvidíš, zažijeme kopec srandy. Tvoja mama je veľmi zábavný človek a keď budeš veľká, ukážem to, ako si treba strieľať z ľudí. Hlavne z tety Rosse." hovorila som k svojej malinkej, ktorá mi síce nemohla ešte rozumieť, ale je to jediná osoba, ktorá pri mne bude stáť navždy. Viem, že toto môžem čakať aj od Rossalin, ale chcem, aby sa vo svojom živote konečne posunula ďalej. Správa, ktorú som sa dozvedela o nej, ma šokovala. Cítila som sa aj sklamane, ale nemohla som jej to zazlievať. Možno by som to tiež urobila, ale neviem, či by som to takto zvládla. Určite by som musela aspoň potrebovala nejakú útechu.

Frustrovane som si vydýchla a postavila sa s malou na rukách. Dala som ju naspäť do kočíka a vybrala sa s ňou domov. Určite je už hladná. Popravde, aj ja som už hladná.

Doma sme boli celkom rýchlo, slniečko stále svietilo, tak som sa rozhodla dať si obed vonku v záhrade. Moja mama sa čuduje, že máme s Rosse taký poriadok na takom veľkom pozemku. Niekto by si myslel, že sme rozmaznané baby, ktoré prahnú po luxuse. Ja s Rosse sme len chceli mať naše kráľovstvo a ten náš byt nás už nebavil. Náš dom je veľký, skôr by som ho mohla nazvať aj vilou. Má veľkú vstupnú, čiernu bránu. Rossalin sa vždy najviac páčili naše tmavé, drevené podlahy, ktoré priam milovala. V naše obývačne prevládajú tapety, ktoré som vybrala ja sama. Neviem ich ani popísať, ale sú čierne a pod zelenou farbou (ak sa nechápeme, nevadí). Zelená mi vždy sedela a upokojovala ma, navyše pôsobí príjemne. Tapeta je pokrytá iba jednou stenou, ktorá je za gaučom. Ostatné steny sú šedo-krémové, ako aj naša sedacia súprava. Kuchyňa je celkovo zaujímava, pretože sme ju s Rosse maľovami my dve. Steny sú vymaľované vo svetlom odtieny modrej, pričom linka je z tmavého dreva a dosky sú mramorové. Rossalin vždy sedela na ostrovčeku a spolu sme jedli. Ona má vždy tendenciu sedieť na divných miestach. Milujem náš dom a našu krásnu záhradu.

S úsmevom na tvári, teraz naozaj úprimným, som sa posadila za stôl, položila naň tanier s jedlom a zobrala malú na ruky. Najprv sa napapká princezná a potom ja.

Nasledujú ráno som sa zobudila na plač mojej dcérky. Stále zastapá som sa dotackala k postieľke a vybrala z nej plačúcu Darcy, berúc si ju na ruky. Snažila som sa ju utíšiť, čo sa mi podarilo po niekoľkých minútach. Keď som sa dotkla jej čela úplne horela. Zmocnil sa ma strach. Toto je prvý raz, čo má teplotu.

Z pohľadu Rossalin:

"Takže sa rozišli a obaja odišli?" spýtala som sa udivene mojej mamy, ktorá mi práve povedala, čo sa tu stalo za uplynulý týždeň. Neverila som vlastnym ušiam. Kristen a Harry sa rozišli a jej mama mi povedalal iba toľko, že sa stalo niečo vážne. Odmieta mi však povedať všetko, čo ma burcuje. Ako sa tí dvaja mohli rozísť, keď majú malé dieťa a k tomu svadbu za dverami. Ale už som sa stihla dozvedieť, že naša Kriss s Harrym stihla zrušiť aj zásnuby. Majú oni vôbec rozum? Neviem si predstaviť, že by sa práve oni dvaja mohli rozísť. Nepáči sa mi to! Za ten čas, čo som tu, som si stihla vypočuť kázeň od mojich rodičov, od tety Gabrielle aj od strýka Colina. Myslela som si, že ma mama bude hrešiť, ale ona mi vlastne vyčítala iba to, že skoro  prišla o dcéru. Chápem ich, bolo to nezodpovedné, ale nevedia, ako som sa cítila. Už len pri pomyslení na to, je mi zle. Alex bola v škole, takže som ju ešte nevidela, ale teším sa na ňu, aj keď sa Niall obáva, že sa na neho bude stále hnevať. Všetci sa taktiež čudovali, že som s Niallom zase spolu. Prekvapilo ma, že moja mama si s Niallom volala počas toho, ako sme neboli spolu. Ako vidím, moja rodina má s Niallom veľmi dobré vzťahy.

"Viem, už dlhšiu dobu mi pripadala Kristen nejaká divná. Veď vieš, ona je stále usmievavá, aj keď dobre vieme, že ste moje tajnostkárky. Ale myslela som si, že už vás to prešlo."  odvetila moja mama s pokrčeným obočím.

"Veď vieš, že už to tak nie je. Obe sme už v pohode. Kristen mi pred pár dňami volala, vlastne ja som jej volala, a povedala mi niečo, čo ma nepotešilo. Chcela som sa jej spýtať viac, ale oba mi bez slova zložila. Stále mi to nechce dvihnúť." posťažovala som sa, pričom som si poslednou vetou povzdychla a pozrela sa na môj mobil v mojej ruke, s ktorým som sa jej po celý čas snažila dovolať. Moja mama položila svoju ruku na tú moju a starostlivo ma po nej pohladila. Venovala som jej malý úsmev, ktorý mi oplatila.

"Odložme Kristen bokom a povedz mi úprimne, či si už šťastná." sklonila som hlavu po maminych slovách, stále s úsmevom na perách.

"Potom jej zavolám." pustila som mobil z ruky a položila ju na maminu, ktorá ma stále príjemne hladila."Nevedela som, že ma tam nájde, ale keď som ho tam videla, naozaj som sa bála. Bála som sa samej seba, lebo som si nebola istá, či mu dokážem odpustiť. Vedela som, že sa k nemu napokon vrátim. Všetko  mi napokon vysvetlil a ja som ho proste potrebovala. Sľúbil mi, že sa zmení, že bude zas ten Niall. Povedal,  že už mi neublíži, a ja mu verím. Aspoň v to chcem veriť. " vysvetlila som jej. Do každého slova som vložila cit, pretože som bola úprimná a sjovim spôsobom spokojná.

"Vidím, ako sa na teba díva. Díva sa s takou opatrnosťou a láskou. Žiadny človek nie je perfektný a Niall sa z toho už dosť poučil. Volal mi, že ho to mrzí, že to nejchcel takto. Nechcela som ho odcudzovať, ani to nerobím. Viem, že ťa má rád. Veď už si aj tak dosť pretrpel, keď si odišla." obe sme sa otočili za mojim chrbtom, kde Niall sedel s mojim otcom a rozprávali sa. Som si istá, že to bolo o fotbale. Niall je taký nadšený len, ak ide o fotbal. Ak nerátam sex. Úsmev sa mi rozlial po tvári samovoľne a zasnívane som si vydýchla. Myslela som si, že ma po tom liste odvrhne, ale neurobil to. Stále vidím ten smútok v jeho očiach, ale tiež vidím, aký je šťastný, keď sme spolu.

Včera to bol naozaj dlhý deň. Hneď ráno sme nasadli na lietadlo a prišli sem. Tak veľmi ma naštvalo to, že som tu ani jedného z tých dvoch nenašla.

"Idem si ľahnúť." zamumlala som a postavila som sa. Zišla som po schodoch hore a keď som došla k izbe, zvalila som sa na posteľ. Celý let som myslela na mamu, otca, na Alex. Bála som sa tu prísť a čeliť mojej rodine. Tiež som sa bála Kristen, dokázala by ma aj zmlátiť kvôli tomu, čo som si urobila. Ale teraz ju zabijem ja.

Odomkla som si mobil a všimla som si upozornenie z Facebooku. Išla som teda na Facebook a Kristen mi komentovala status, ktorý som pridala ešte včera.