Dream Girls II.

Baby?

Prechádzal som sa s rukami vo vreckách mojich šortiek po meste, keď som sa zastavil na miestnom trhu so stánkami. Rossalin hneď po raňajkách odišla a tak som si povedal, že si obzriem mesto. Chcem som kúpiť niečo mojej kráske, tak som sa vybral práve sem. Prezeral som si tu veci a asi po pol hodine som našiel krásny perlový náranok, ktorý sa Rosse určite bude páčiť.

Vybral som sa teda naspäť do hotela, no nemohol som odolať miestnym pochúťkam, tak som niečo ochutnal. Potom som sa však už naozaj vybral do hotela. Keď som vošiel do haly, recepčná na mňa hneď zakývala s vyslovením môjho mena.

"Áno?" spýtavo som na ňu pozrel, keď som prikráčal k nej.

"Dobrý deň, pán Horan, slečna Rossalin sa ešte stále nevrátila a dostala ďalšiu poštu." povedala nervózne, pričom som si mohol všimnúť, ako si rozpačilo klepe prstami o pult.

"Dobre, tam mi to môžete dať." usmial som sa na ňu milo. Iba prikývla a podala mi malú krabicu, ktorú som si od nej zobral, a s poďakovaním som sa vybral k výťahu. Krabicu som si dovolil otvoriť cestou vo výťahu, moja zvedavosť proste neupustila. Po otvorení som zistil, že tam je parfém. Sám nad sobou som sa zasmial a pokrútil hlavou. Naozaj by som mal prestať všetko podozrievať. Myslel som si, že tam bude darček od nejakého muža. Som debil!

Rýchlo som vošiel do apartmánu a po zatvorení dverí som sa zvalil na gauč. Rossin balíček, teda parfém som položil na konferenčný stolík, na ktorý som si tiež vyložil svoje nohy, pričom som si ruky zložil za hlavu.

Konečne som zase s Rosse a to ma robí šťastným. Zase sa ukázalo, že k sebe proste patríme. Večer som zaspával vedľa nej, ráno som sa zobudil pri nej a večer zaspím s ňou v náručí.

Povedal som si, že bolo dosť leňošenia na gauči a tak som išiel do spálne, kde som si zobral veci na prezlečenie. Vykročil som s vecami v rukách do kúpeľne, no zastavil som sa pri pohľade na obálku, ktorá ležala posteli. Podišiel som teda k posteli, sadol som si na ňu a načialhol sa pre obálku. S nádychol som sa na ňu pozrel a trochu sa zamračil, keďže na nej nebolo nič napísané ale nakoniec som sa odhodlal ju otvoriť. Vybral som z nej papier, na ktorom som hneď zazrel písmo. Ten rukopis dobre poznám, ale prečo by Rossalin niečo písala? Zasialhol ma nepríjemný pocit, akoby tan bolo napísané niečo zlé. Niečo, čo sa mi páčiť nebude. S nádychom som roztvoril papier a začal čítať.

Viem si predstaviť, že ťa tento list zmiatol, ale inak som to zo seba dostať nemohla. Jediné písomná podoba mohla donútiť moju bolesť vyjsť von. Píšem to, lebo by som to nedokázala hovoriť, pozerať sa na teba a pomaly hľadieť, ako ma znenávidiš. Nenávisť,-to slovo nám spôsobilo toľko bolesti a ničenia nás oboch. Prezradím ti niečo, po čom ma nebudeš možno chcieť, a ja to s ťažkým srdcom pochopím. Tiež si uvedomujem, že sme sa len teraz dostali z toho všetkého, ale ak máme začať od samého začiatku, chcem, aby medzi nami neboli žiasne tajomstvá. Dusila som to v sebe po celý ten čas, čo som sa vrátila z Talianska. Pamätáš si, keď som ti vravela, že som si nejako neublížila, len som raz užila zlé lieky a skončila v nemocnici? Tiež som si vravela, že som potom chodila k spychiatrovi. V tej dobe som to naozaj postebovala. Tá spáva, že som stratila život, ktorý vo mne rástol, ma dostal ešte viac na dno. Áno, vidíš dobre. Potratila som niečo, po čom sme my dvaja tak veľmi túžili. Nevedela som, že som bola tehotná. Nevedela som, že som čakala NAŠE dieťa. Po prebratí v nemocnici som bola celá omámemá kvôli narkóze. Započula som, ako sa moja stará mama rozprváva s lekárom, a keď som započula tú vetu, myslela som si, že umriem.
"Je mi lúto, ale dieťa sa nám nepodarilo zachrániť." táto veda sa mi opakovala stále v hlave, nemohla som vstrebať, čo ten lekár povedal. Chcela som schmatnúť niečo a zabiť sa. Chcela som, aby to všetko bol iba sen. Iba sen, z ktorého sa prebudím a nič z toho by sa nestalo. Bola som v šiestom týždni tehotenstva, a ja som ani natušila, že som bola tehotná. Vyrovnávala som sa s tým naozaj dlho a jedine moja babka s dedkom a Ness o tom vedeli. Nedokázala som to povedať ani Kristen alebo mojim rodičom. Ani si nevieš predstaviť, akú nehoráznu chuť som mala zavolať ti a všetko ti povedať. Povedať ti, ako veľmi ťa v tej chvíli potrebujem. Potrebovala som ťa tak veľmi, ako nikdy predtým. Bolo mi jedno, že si ma podviedol, nehľadiac na pravdu, ktorá bola iná. To som však vtedy netušila. Potrebovala som, aby si ma objal, držal vo svojom náručí a šepkal mi, že vsetko bude v poriadku, všetká ta bolesť zmizme. Ale nič z toho sa nestalo. Vždy som si spomenula na tú bolesť, ktorú si mi spôsobil, a tak sa bola bolesť ešte zdvojnásobila. Keď som sa vrátila do Anglicka, všetky moje spomienky a bolesť sa vrátilo. Ešte horšie to bolo, keď sme sa stretli a keď sme sa k sebe vrátili, premáhala som sa, aby som ti to nepovedala. Vlastne som ti to nikdy nechcela povedať. Nevedela som, ako to príjmeš. Bála som sa, že ma znenávidiš. Prosím, len ma neodcudzuj, ďalšiu odlúčenie by som neprežila. Ver, že som prežívala muky z toľkej bolesti. Prišla som o teba, odlúčila som sa od Kristen, potom zistila, že som stratila dieťa, ktoré som čakala bez toho, aby som o tom vedela. Tak veľmi som sa ti to bála povedať. Keď som sa včera rozplakala, bolo to aj kvôli tomu, že som si na to spomenula a nevedela som, čo mám robiť. Nevedela som nájsť spôsob, ako ti to povedať bez toho, aby som sa nezrútila. Včera som zažila jednu z najkrajších nocí v mojom živote. Ani nevieš, ako som sa premáhala, aby som ti to včera nepovedala. Tak veľmi sa bojím tvojej reakcie. A tak strašne moc ma všetko mrzí. Ospusť mi to...