Dream Girls II.

ღ Nenávidím ťa ღ

Pustite si: Impossible-James Arthur (počúvala som to pri písaní)

*Príjemné čítanie*

Práve som zaparkovala pred reštauráciou s názvom Molly's Restaurant, kde sa mám stretnúť s Ianom. Zamkla som auto a vošla do reštaurácie. Už z dialky som zazrela Iana, ako sedí za stalom. Zamával mi hneď, ako si ma všimol. Kráčala som k nemu a pritom si ho obzerala. Mal na sebe hnedé džíny, modrú košeľu a pod ňou biele tričko. Jeho ofina mu jemne padala na čelo a na jeho tvári sa pohrával menší úsmev, ktorý sa mi zdal trochu neistý.

"Ahoj, som rád, že si prišla." pozdravil ma, keď som stála už pri ňom."Posaď sa." rukou ukázal na stoličku oproti nemu, na ktorú som si aj sadla. Kabelku som si položila na stoličku vedľa mňa.

"Samozrejme, že som prišla.Veď som ti to sľúbila." povedala som mu a porozhliadla som sa po reštaurácií.

"Ja viem. Vieš, ja som nechcel odísť bez rozlúčky. A mrzí ma, že som na teba kričal, keď som bol u teba." jeho hlas stále slabol a na konci sklonil hlavu. Nevedela som, čo mu mám na to povedať, keďže to bola pravda. Ale som rada, že sa ospravedlnil.

"Nikdy si nebol taký agresívny. Nerada to priznávam, ale mala som z teba stach." priznala som po chvíli ticha, ktoré medzi nami panovalo a zase začalo. Na okamih sa na mňa pozrel, ale zase svoj zrak odo mňa odvrátil.

"Hnevalo ma to, že si sa k nemu vrátila, že si odišla s ním.Ty vieš ako ťa mám rád, milujem ťa. Ale viem aj to, že ty ma nemiluješ tak, ako jeho. Veľmi ma mrzí, že som ťa v ten večer udrel, nechcel som. Viem, že iba s ním budeš šťastná a len on ťa tou šťastnou dokáže urobiť. Vedel som, že bez neho nebudeš. Už v lietadle si bola dosť nervózna, keď si volala s Ness. Počul som ako jej hovoríš, že sa bojíš stretnutia s ním. Nevyčítam ti to, to nie. Ak budeš šťastná, tak je mi jedno, že to nebude so mnou. Hlavne, že budeš šťastná. Vždy ťa budem mať rád a to sa už nezmení." po jeho slovách som bola mierne v šoku. Vedela som, že Ian nie je zlý človek. Toto to len potvrdilo. Mám ho rada a som štastná, že ma pochopil.

"Si neuveriteľný, samozrejme v dobrom. Budem rada ak ostaneme priateľmi. Tak si ma potešil svojimi slovami. Ani si nevieš predstaviť, ako sa mi uľavilo. Myslela som si, že ma budeš nenávidieť." obaja sme sa na seba usmiali. Jednu ruku zo svojho lona som položila na stôl a chytila tú jeho.

"Teba nikto nedokáže nenávidieť. Veď ty si stelesnenie anjela. Niekedy si aj trošku čertík, ale ty si proste taká." usmial sa a mrkol na mňa. To ma donútilo sa zasmiať. Konečne sa mi všetko obracia k dobrému.

"Kam vlastne odchádzaš?" spýtala som sa ho.

"Idem k otcovi do Geogrie. S mamou a jej manželom byť nechcel, veď vieš, že im nechcem prekážať a v Londýne byť nechcem. Tam začínam prednášať záchranárstvo na jednej škole."  odpovedal mi a stále mal úsmev na tvári.

"Hm, Amerika. No, ja som síce z Californie a tam je krajšie, ale ani Georgia nie je zlá. Budeš mi chýbať, ale uvidíme sa ešte. Mňa sa tak ľahko nezbavíš, vieš." uškrnula som sa. Dali sme si nejaké jedlo a ešte sme sa o všeličom rozprávali. Tiež mi povedal, že je mám odkázať otcovi skoré uzdravenie. Spolu sme vyšla z reštaurácie a pred odchodom sme sa priateľsky objali a ja som odišla k môjmu autu.

"Takže si sa s ním už nikdy nechcela stretnúť ,ale objímať a bozkávať sa s ním môžeš." ozvalo sa za mnou a ja som upustila kľúče, ktoré spadli na zem. Otočila som sa a zbadala Nialla, ktorý stojí pár metrov odo mňa a krúti hlavou.

"Čože? Niall, čo tu robíš?" nechápavo som sa ho spýtala. Išla som k nemu bližšie. Delil nás od seba možno jeden krok.

"Čo tu robím? To jediné sa ma pýtaš? Ty..ty si mi povedala, že máš z neho strach, že ho už nikdy nechceš vidieť a teraz ťa tu nájdem ako sa tu s ním držíš za ruku , smejete sa spolu a objímate. Do pekla, dievča, vieš ty vôbec čo ty chceš?" zvrieskol po mne a ja som tam len nečinne stála bez jediného pohybu, či hlásky. Nemo som tam stála a rozšírenými očami a pootvorenými ústami som sa na neho pozerala.

"Je to úplne inak, ako si to vysvetľuješ ty." poviem nechápavo a urobím krok k nemu, chcem ho chytiť za ruku, ale on urobí krok vzad a svoju ruku stiahne za svoj chrbát.

"Tak ako to je? Prišli ste si dať milenecké stretko?" zase po mne zvrieskol a vyhadzoval rukami do vzduchu. Čo to s ním je?

"Čo to do pekla s tebou je? Nebudem na teba vrieskať tak, ako ty. Nechcem byť ráno na titulke nejakého časopisu. Mal by si sa ukľudniť." poviem mu pokojným hlasom, no s nechápavosťou jeho správania.

"Nevrav mi čo mám robiť. Idem preč, je koniec!" zasyší a poslednú vetu zvrieskne.

"Koniec? Niall, kde ideš?" spýtam sa ho a už kričím aj ja. Nasadol so auta a odfrčal ako výchor. On sa so mnou rozišiel? Je koniec? Pane Bože! Nasadla som do auta a išla za ním. Nemohol to myslieť vážne! To proste nemohol. Presne viem kam ide. Ide k chalanom domov. Zaparkovala som vedľa jeho auta a rýchlo utekala za ním. Vošla som do domu a práve utekal hore schodmi.

"Rosse, čo sa deje?" spýtal sa Zayn, ale ja som bez odpovede utekala za ním.

"Niall, no tak stoj." zakričala som po ňom, ale on stále nič. Zavrel sa v izbe a ja som ho nestihla dobehnúť.

"Niall, otvor." búchala som na dvere."Do kelu, tak už otvor tie polondiaté dvere!" zase som zakričala v sprievode vzkykov."Niall, vysvetlím ti to." vzlykla som. Stála som pred dverami a plakala. Zrazu sa dvere orvorili a stál v nich Niall s očami od sĺz a podliaté krvou.

"Čo mi chceš vysvetliť? Hm?" jeho hlas bol chrapľavý a dosť hlasný. Pritlačil ma k stene a ruky si oprel o stenu vedľa mojej hlavy.

"Nie je to tak, ako si myslíš." povedala som už pojokným hlasom, no stále som plakala a vzlykala.

"Tak ty mi chceš vysvetľovať?! Chceš mi to vysvetliť? A mne si dala možnosť vysvetliť ti to?! Tak dala? Dala?" kričal a v očiach mu šiahali plamene hnevu a bolesti. Zarazene som naňho pozerala.

"Nedala. Utiekla si preč a mňa si tu nechala! Nechala si ma tu bez jedinej šance vysvetliť ti to! A ty mi tu chceš niečo vysvetľovať?! Kurva už mám toho dosť! Mám toho dosť. Odišla si a ja som sa tu utápal v žiali a boslesti zo straty teba. Opustila si ma. Odsúdila si ma a odišla si odo mňa! Vieš aké je to, keď každý večer líhaš do postele s pocitom, že nevieš čo je s človekom, ktorého miluješ? Či nie mrtvý, či si náhodou neublížil, či na teba ešte vôbec myslí a či ťa ešte vôbec má rád?! Dala si mi toho veľa, ale aj si mi toho veľa zobrala. Zničila si ma! Urobila si zo mňa trosku! Rok som sa falošne usmieval, aby si naše fanynky nevšimli, že na tom najhoršie ako sa dá! Myslíš len na seba! Iba na seba! Ja som sa nepriblížil k žiadnej inej a ty sa vrátiš s iným. Vieš čo to so mnou robilo?! Odýkal sa ťa, bozkával ťa! Patrilo mu to, čo je moje! Moje! Ty si moja, nie jeho! Si tak sebecká a hnusná! Ubližuješ tým, ktorým na tebe najviac záleží. Nenávidí ťa! Počuješ? Nenávidím ťa!" vykričal mi všetko do tváre a to doslova. Obrie slzy sa spustili z mojich očí a milión nožov sa zabodlo do mojej hrude. Nanávidí ma. Povedal, že ma nenávidí. Ani som si nevšimla, že odišiel do svojej izby, kde sa zamkol.Päťou som opakovane udierala do steny,  až kým som nemala úplne červené hánky od krvi. Spustila som sa dole po chladnej stene a ostala sedieť na zemi. Všetka tá bolesť z tých jeho slov premohla bolesť mojej ruky. Na svojom ramene som pocítila dotyk , ale nebola som schopná dvihnúť hlavu.

"Rossalin, si v poriadku?" spýtal sa Zayn tým svojim zamatovým a tak nádherným hlasom. Nezmohla som sa na nič a tak som ho len silno objala.

"Tvoja ruka." chytil mi ju do svojej. Sykla som od bolesti."Ako sa ti to stalo? Rosse, hovor so mnou!" mierne zvýšil hlas. Počula som kroky, prišli chalani.

"Pane Bože! Čo sa jej stalo?" ozval sa Louis.

"Ja neviem, oni sa pohádali a Niall na ňu kričal ako zmyslovzbavený. Ale asi si zlomila ruku." vysvetlil mu Zayn a stále ma objímal.

"Niall, okamžite otvor! Si normálny? Čo si jej urobil?!" kričal Liam. Lenže Niall stále neotváral a Liam začal búchať na jeho dvere.

"Musíme s ňou ísť do nemocníce." povedal Zayn. To bolo posledné čo som počula.