Dream Girls II.

ღ London Bridge ღ

Hlava mi išla prasknúť a nutne som potrebovala niečo na pitie. Úplne mi vyschlo v krku. Harry odišiel asi pred pol hodinou domov. Prinesie mi nejaké veci a tiež sa išiel prezliecť, keďže ma dnes prepustia domov. Som tu už štvrtý deň a Niall tu už bol párkrát, no Harry ho sem nevpustil. Ostala som tu sama v izbe a obzerala som si štyri steny, ktorými som obkolesená. Stále nemôžem uveriť, že som to urobila. Ale ja už naozaj nevládzem. Keby neprišiel Harry, bola by som už mŕtva a možno by to bolo aj lepšie. Jemu by som nechýbala, aj keď mi povedal, že mu chýbam. Veď on si myslí, že ho neľúbim, pričom je môj zmysel života. Alebo bol? Znie to hrozne. Len kvôli nemu som sa skoro zabila, len kvôli nemu robím ľudí vo svojom okolí smutnými a to ja nechcem. Nechcem ho viac vidieť. Stále ho milujem a stále aj budem, ale spôsobil mi až priveľa bolesti a to sa len tak odpustiť nedá. Nechcem byť za tú zlú, ale dosť toho napáchala jeho žiarlivosť a nedôvera ku mne.

O malú chvíľu sa vo dverách objavil Louis aj s Eleanor, ktorá mala v rukách moje šaty. Harry mi poslal sms-ku, že išiel vybaviť letenky, o ktoré som ho požiadala. Louis išiel po nejaké lieky, ktoré mi Chris predpísal. Bojím sa reakcie Kristen a mojej mami. Určite sa nepotešia, že som si niečo spravila. Ale popravde som si uvedomila tým činom veľa vecí. Musím to ukončiť, inak sa to skončí ešte horšie a bude z toho hotová pohroma. Obliekla som si veci, ktoré mi poslal Harry. Musíme tu trčať ešte tri dni a potom ideme do L.A. Vlastne tam ide len Harry, ja sa bojím ukázať sa mojej mame a dokonca aj mojej Kristen. Dúfam, že sa všetko skončí čoskoro. Ak sa mi tam zapáči, prisahám, že tam ostanem. Nebola by som tam dlho, možno na rok, samozrejme by som sa vrátila. Chcem zmeniť vzduch, ľudí a hlavne byť ďaleko od neho, aspoň na nejaký čas. Musím si urporiadať svoje myšlienky alebo aspoň si rozmyslieť, čo ďalej.

"Tak ideme?" z mojich myšlienok ma vyrušil Louis, ktorý vkročil do izby. Prikývla som a spolu s Eleanor a Louisom som opustila izbu, v ktorej som strávila posledné štyri dni. Kráčali sme k výťahu, keď nás zastavil Chris.

"Budem rád ak sa zajtra zastavíš u mňa. Musíme prebrať tvoje sedenia." pripomenul mi a jemne sa na mňa usmial.

"A ja budem rada, keď prestaneš hovoriť sprostosti o tých sedeniac. Nijaké nepotrebujem a sľubujem, že si nič neurobím. Nechcem sa vykecávať nejakému cvokárovi." povedala som mu a prekrížila si ruky na prsiach.

"Aj ty si tak trochu cvokár." uškrnul sa. Pretočila som očami a objala ho na rozlúčku s tým, že som mu pošepkala, že zajtra prídem. Louis privolal výťah a ja s Eleanor sme sa z neho tak trochu smiali, keď sa rozčuľoval, že ten výťah nie a nie prísť. Keď sa konečne otvorili dvere od výťahu, Louis zavrčal a nastúpil do výťahu tak, ako aj my.

"Viem, že asi nebudeš súhlasiť, ale neprišla by si k nám? Naozaj nám tam chýbaš. Aj s Niallom by si sa mala porozprávať. Viem, že spravil chybu, ale podľa mňa to ľutuje." povedal a ja som sa na neho hneď aj pozrela. Aj mne chalani chýbali, ale on tam je tiež. Nechcem ho vidieť. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

"Bude tam on. Neviem ako to zvládnem. Louis, naozaj chcem ísť k vám, lenže on tam bude tiež. Nebudem sa však skrývať, takže pôjdem tam s Harrym večer." usmiala som sa na neho, ale vo vnútri som sa celá stiasla. Ani neviem, ako mi to napadlo, ale je mi už všetko jedno.

"Ďakujem." podišiel ku mne a objal ma. Objala som ho tiež a El sa k nám pridala. Vyšli sme z nemocnice a hneď sme aj nastúpili do auta, ktoré bolo zaparkované na parkovisku. Mala som čudný pocit, že sa na mňa niekto pozera, tak som sa obrátila a prisahám, že sa mi na chvíľu zastavilo srdce. Jeho modré oči sa ma sledovali a ja som ostala šokovane prikovaná na miste. Keď sa moje oči stretli s jeho, spustili sa z nich slzy a aj keď som veľmi chcela, nešli zastaviť. Počula som za sebou Eleanorin hlas, že mám nastúpiť, no nevnímala som ju. Keď si ho všimla aj ona, chytila ma za ruku a ťahala preč, ale ja som ostala stáť bez pohybu.