It wasn't that bad

113 5 1
                                    

Môj zamračený pohľad do mobilu trval pomerne pár sekúnd, dokým som to zdvihla. Prečo mi volá Kristen tak neskoro? Neskoro mi volala iba, keď sa dialo niečo zlé. V tom momente mi do došlo. Kriste, veď ona si písala s Harrym. Oni spolu dokonca hovorili!

"Kristen, doparoma, povedz, že ste sa udobrili." napoly som sa na ňu spýtavo vychrlila, pričom som sa postavila z postele, mieriac do kúpeľne. Nechcela som zobudiť Nialla.

"Nie. Samorzejme, že sme sa neudobrili." okamžite mi odpovedala. Až ma z jej chladného tónu picho pri srdci. Do hája. Čo sa to s ňou stalo? Prečo je taká uzavretá?

"Kristen Sarah Stethemová, okamžite mi povedz, čo si tomu chudákovi povedala!" šeptavo som na ňu zvrieskla, celá rozčúlená. Už zase sa mi mení nálada, a to priam bleskovou rýchlosťou. Vôbec nechápem, ako je to možné - vždy som bola v jednej rovine s mojimi náladami. Asi to všetko okolo mňa už pôsobí aj na moje nálady.

"Prestaň na mňa kričať a ukľudni sa." pokojovala ma. Odfrkla som sa oprela sa chrbtom o studenú stenu za mnou. Môj pohľad smerovam rovno do zrkadla, kde som sa zaujato pozorovala. Potrebovala by som aspoň jeden deň len pre seba a dať sa do poriadku - po tej kozmetickej stránke. Kristen pokračovala. "Volala som s mamou a potom som sedela s malou vonku. Prišla mi správa, od neho." dodala potichu.

"Trochu som sa aj potešila, že sa ozval. Možno na mňa ešte nezabudol." poznamenala trochu smutne. Moje podvedomie sa na mňa v zdkadle ľútostivo usmiala a naznačilo mi, aby som jej povedala svoje. Totiž, v tejto chvíli som naozaj chcela na ňu kričať. Nevedela som však, či je to kvôli jej správaniu, ktoré sa mi absolútne nepáči - je až príliš utavretá, nikomu sa nezveruje a vôbec nedokážem posúdiť, ako to všetko vníma -, alebo je to kvôli chudákovi Harrymu, ktorého by som najradšej teraz držala v objatí a šepkala mu, že som pri ňom, pretože viem, ako sa práve cíti - ako ja, keď som bola bez Nialla.

"Myslím, že Harry ťa má hlboko v srdci. Nezabúdaj na to, že vás spája to malé stvorenie. Nemysli si, že som na jeho strane.Ty vieš, že som človek, ktorý nerád vidí, ako iný trpí. Proste mám Harryho veľmi rada, a ty si mi stále nepovedala, čo si urobila. A nesnaž sa mi nahovoriť, že si v tom nevinne - na to ťa až veľmi dobre poznám." nakoniec so sa jej tak trochu vyspovedala. Čo mám, dokelu, s tou spoveďou? Potriasla som hlavou a na druhej strane počula, ako Kristen vzdychla.

"Môžeme sa, prosím ťa, o tomto všetkom pozhovárať zajtra? Som z toho unavená a práve teraz sa mi chce plakať." s povzdychom ma poprosila, znejúc úplne vyčerpane. Asi sa rozplačem s ňou. Zahnala som tieto ubíjajúce myšlienky, potlačila slzy a zhlboka sa nadýchla, aby som zastavila tú hrču, ktorá sa mi tvorila.

"Dobre. Prídeš za mnou zajtra do nemocníce? Aj tak som ti chcela ukázať, ako to tam mám. A myslím, že ťa zajta budem potrebovať." povedala som už pokojným hlasom. Teraz som mala skôr chuť sa rozplakať, keď sa mi pred očami začali vynárať obrazy uklakanej Kristen, zničeného Harryho a Nialla, ktorý sa opíja.

"Hej." hlesla a položila. Celá som sa oprela o studenú stenu za mnou a prákrát sa plnými dúškami nadýchla pred tým, než som sa vrátila k Niallovi do izby.

Dnešný deň bol pre mňa ako horor. Doslova som sa cítila, ako keby sa na mňa z každej strany valila stena, ktorá ma chce rozpučiť. Dusila som sa sama sebou, pretože kvôli všetkému, čo v sebe dusím, pomaly ale isto padám ešte hlbšie.

S týmito myšlienkami som zaliezla k Niallovi do postele a ľahla som si chrbtom k nemu. Hneď sa však okolo mňa uchytili jeho paže, pričom ma jeho dych pošteklil na šiji, keď spokojne vzdychol. Zavrela som oči, a premietala si celý dnešný deň. Všetko sa mi rúca aj stacia pred očami. Mám pocit absolútnej bezmocnosti, aj keď som si stanovila, že dám všetko do poriadku. Prv sa musím sústrediť na to, že aj keď sa mi nechce, budem musieť zajtra vyjsť na povrch so všetkým, čo ma ťaží za posledné dva roky. Alebo sa mám otvoriť aj so starými ranami? Mám si pripomenúť všetko, čo som si vďaka nej vytrpela? Nechcem to urobiť, ale ak už sa konečne chcem od všetkého toho hnustva odbremeniť, musím to zo seba dostať.

Dream Girls II.Where stories live. Discover now