Dream Girls II.

Tears

Silno sme sa obaja objímali. Mala som pocit, ako keby ma Harry nechcel pustiť. Ten pohľad na neho, jeho krásne oči, červené a unavené. Ešte nikdy v živote som ho nevidela v taktomto stave. Lámalo mi to srdce - aspoň to, čo sa z neho zachránilo.

Keď som pocítila, ako mi mokne látka trička, ktoré som na sebe mala, začala som plakať ešte viac. Vzlyky opúštali moje i jeho ústa. Snažil sa stlmiť ich, jeho hlava tlačiaca sa viac a viac do môjho krku. Nemohla som si pomôcť, nevedela som prestať plakať. Tak zle sa ten zvuk počúval.

Odtiahla som sa od neho, jeho ruky na nežne oblapili za pás a zapozeral sa na mňa.

"Ani nevieš, aký som rád, že si tu, Rosse." povedal chrapľavo - chrapľavšie než obvykle -, stále sa mi dívajúc do očí. Stále som mala ruky okolo jeho trupu, a tak som jednu dala z jeho tela preč. Pomaly som ju dvihla k jeho tvári. Jeho oči ma tak ostražito sledovali, až som mala pocit, že sa zase hystericky rozplačem - nikdy v živote sa mi nenaskytol pohľad na tak bolestivo zničené oči.

"Tušila som, že si tu. Ani si nevieš predstaviť, ako som sa o teba bála." vzlykla som. Pohládzala som ho stále po jeho hebkej tvári, ktorú zdobilo veľmi jemné stenisko. Zaklonila som hlavu na stranu a zapozerala sa na muža predo mnou - ak by ste niekedy v živote stratili niekoho, na kom vám neskutočne záleží, presne takto by ste vyzerali. Pretože jedine človek, ktorý ublížiť nechce, vyzerá takto ako teraz vyzeral Harry. Z krásnej a žiariacej tváre plnej šťastia sa stala len tvár plná únavy a smútku v očiach.

"Naozaj som to nechcel spraviť." povedal a mierne pokrútil hlavou.

"Ja viem, že nie."

"Vieš, chcel som mať iba šťastnú rodinu. Ale teraz už nemám nič." pokračoval šepky, slzy sa z jeho očí spúštali ako dole vodopádom a za každou sa spúšťala ďalšia. Anne za nami vzlykla a my sme sa obaja za ňou pozreli.

"Ach, deti." vydýchla a následne smrkla, pričom si nos utrela chrbtom ruky. Ja a Harry sme sa k nej obrátili, moja ruka stále na jeho pažiach a jeho stále objímajúc moje telo. Chabo som sa na ňu usmiala a zahryzla si do spodnej pery, zadržiavajúc ďalší vzlyk.

Anne mi ponúkla, aby som si zase sadla, lenže som odmietla, a nechcela Harryho nechať. Nakoniec sme sa s Harrym vydali hore do jeho izby, kde už sme sa nejakú chvíľu zhovárali. Sedela som na posteli, pričom Harry stál pri okne a pozeral sa na mňa.

"No tak, Harry," naliehala som na neho naďalej, a nemienila som odstúpiť, dokým nedosiahnem svoje. Už som sa tu s ním niekoľko minút hádala o to, aby sa dal dokopy, pretože som ho chcela zobrať von.

"Ale mne sa naozaj nikam nechce. Ja chcem proste ostať tu a zase nič nerobiť." Odvetil povzdychom. Takto to už naozaj ďalej nešlo, bol úplne na dne a ja som sa na neho odmietala pozerať, ako sa i naďalej pomaly ponára do hlbokej priepasti.

"A ja chcem v tejto chvíli Nialla, ale nie je tu." Pozrela som sa na neho nevinnými očami, pričom som sa postavila a šla k nemu, berúc ho za ruku. "Ja viem, že nemáš na nič náladu, že by si sa najradšej skryl do postele a naďalej sa otupoval v tom, že si ich stratil. Ja to viem, Harry, ale mne sa láme srdce, pretože sa lámeš ty. Prosím, aspoň krátka prechádzka," prosila som ho, naďalej sa pozerajúc do jeho červených očí, ktorými ma po mojich slovách pozoroval.

"Presne kvôli týmto očiam by som urobil všetko v tejto chvíli," šepol ku mne, prstami mi jemne prechádzajúc po spánku v blízkosti mojich očí. Nesmelo som sa usmiala a následne ho objala.

"Ďakujem," zamumlala som mu do hrude. Jeho odpoveďou boli jeho ruky, ktoré ma objali silno a jeho chrapľavý hlas.

"Som strašne rád, že si tu." Pošepkal tichúčko do môjho ucha a potom sa odo mňa odtiahol. S úsmevom si zobral kôpku šiat z postele a odišiel z izby, smerujúc do kúpeľne.