Dream Girls II.

Holmes Chaple

Čo tu robí Jake? Skrčila som obočie v nechápavosti - myslela som si, že je Jackob ešte na tom výlete so svojimi žiakmi. Trhla som ramenami a vyktočila smerom k tým dvom, ktorí postávali pred vchodom do nemocnice. Ak mám byť úprimná, časť zo mňa skáče od radosti, že je tu aj Jake. Veď len pred malou chvíľou som sa celkom dobrovoľne vyrozprávala o svojich pocitoch osobe, ktorá mi pred rokom prakticky zachánila život. Keby nebolo doktorky Scollnovej, ostala by som v tých hrozných depresiách naďalej. Stratila som niečo, o čom som asi nemala potuchty, že to mám - čakala som dieťa, s Niallom, ktorý o ničom nevedel. Nevyliečila ma úplne, ale pomohla mi dostať sa z toho aspoň trochu.

"Jake, čo tu robíš?" sondovala som, len čo som sa k nim dostala, krátko objímajúc Jackoba a potom pristupujúc ku Kristen.

"No, včera som sa vrátil a chcel som ťa ísť pozrieť. Ale potom som si spomenul, že si mala byť preč, tak som išiel k vám. Chcel som pozrieť aj Kristy a, naštaštie, som ju zastihol doma." odpovedal si s úsmevom, ktorý zdobil jeho tvár. Vyzeral perfektne ako vžd. Mal na sebe tmavohnedé džínsy a biele tričko. 

"A ja som mu povedala, že idem za tebou do nemocnice. A tento pako išiel za mnou." dodala Kristen. Objala ma okolo ramien a ja som svoju ruku zala za jej chrbát, objímajúc ju.

"Super. Čo keby sme si dali spoločne niečo? Som strašne hladná." navrhla som nedočkavo. Bola som naozaj hladná, a ako tak rozmýšľam, dnes som vlastne ešte nič nejedla. Kristen sa nad mojím výrazom tváre  tvárila som sa ako malé dieťa, ktoré chce sladkosť - a Jake sa len usmieval. Pár rokov dozadu by som sa z jeho úsmevu položila na kolená, ale teraz vo mne dokáže niečo prebúdzať len Niall.

"Ja som proti." mykol plecom Jake.

"Ja som tiež hladná, takže fajn." súhlasila Kristen, stále maobjímajúc. Bože, ako mi len chýbala. Keby bolo všetko dobre, každý by bol šťastný - možno by som sa z toho všetkého dostala oveľa rýchlejšie.

"Dobre. Ehm, potrebujem si zavolať, tak sa k vám pridám až neskôr." povedala som a pustila Kristen, od ktorej som odstúpila o krok. Kristen sa na mňa podozrievavo pozrela, no ja som sa tvárila v poriadku. Keď som sa pozrela na Jekea, sledoval ma čudným pohľadom, z ktorého som nedokázala nič vyčítať. Ale akoby som v jeho očiach zahliadla ublíženie. Rýchlo som túto myšlienku vyhnala z hlavy a tvárou sa otočila ku Kristen.

"Dobre. Tak my dvaja pôjdeme vopred." utrúsila Kristen, berúc Jackoba za lakeť a viedla ho do bufetu. Nadvihla som obočie a potom si povzdychla. Toto bolo čudné. Ten jeho pohľad.... Nie, to nie.

S ďalším povzdychom som vybrala mobil z vrecka nohavíc a zapla ho, keďže som si ho pred sedením vypla. Počkala som, kým nabehne, a potom prešla do kontaktov, kde som si našla Niall, pričom som ho hneď vytočila. Po štvrtom zvonení mi to končne zdvihol.

"Rossalin?" bol prekvapený, že mu volám. Z jeho hlasu som počula znepokojenie.

"Už to mám za sebou." zamrmlala som, hryzúc si do spodnej pery. Na druhej stane som počula Niallov prudký nádych.

"A... si v pohode?" spýtal sa tichým hlasom, až pokojným, no ja som vedela, že je to inak. Večer ma držal tak pevne, že som sa nemohla ani pohnúť. Mal z toho rovnaký strach ako aj ja.

"Myslím, že hej. Som v pohode. Nebolo to také zlé, ako som si myslela. Keď prídem domov, tak ti poviem viac, ok. Teraz musím ísť. Čaká ma Kristen - ideme spolu na obed." oznamovala som mu.

"Dobre. Rosse?"

"Hm?" 

"Som rád, že si mi zavolala."