Dream Girls II.

ღ On nemôže zomrieť ღ

Z pohľadu Rossalin

"Mami?" spýtala som sa po tom, ako sa v telefóne ozvalo jej zúfalé snaženie sa o súvislú vetu.

"Rossalin, tvoj otec..on.." konečne sa ozvala a som si istá, že sa celá klepe a jej hlas znie ako keby bola práve na Sibíri. Triasol sa jej a mám pocit, že vzlyká. Čo je s otcom?

"Preboha , mami, čo sa stalo? Čo je ockovi?" mierne som zvýšila hlas, priam som to zakričala a cítila som ako mi začali vlhnúť oči.

"On je ....Včera mal odletieť do Londýna na konferenciu a dnes ráno..dnes ráno sa ich lietadlo zrútilo niekde v Atlantickom oceáne." povedala a mne sa zastavil dych. Nasucho som prehltla a v rukách drtila moju šatku, ktorú som si chcela dať. Pocítila som mohutné ruky obmotané okolo môjho ramena a pása. Niall! Pozrel sa na mňa s ustarosteným výrazom a perami naznačil čo sa deje. Len som mu stisla ruku.

"Mami, a je v poriadku? Alebo je?" nedokázala som to ani vysloviť a nechala som slzám voľný pád.

"Nie, neboj sa. Volali mi, že ich lietadlo našli, ale ešte nevedia ako sú na tom pasažieri. Nedali mi vedieť či je medzi nimi aj tvoj otec, ale ja som si istá, že je v poriadku."

"Mami, okamžite si zbaľ veci a aj s Alex príďte do Londýna! Všetko bude v pohode, všetko bude fájn. Som si istá, že nás ocko neopustí. Mami, prosím príď a rýchlo." povedala som a posledné vety som skôr hovorila sebe samej.

"Dobre, prídem. Dcérka, si doma sama? Pokiaľ viem, tak Kristen a Harry sú v Holmes Chapel." spýtala sa už o niečo spokojnejšie.

"Ja som ti asi zabudla povedať, že Niall zostal so mnou. Tak trochu som sa necítila dobre a Niall bol pri mne. Užívam si, že sme spolu. Veď vieš ako mi bolo." vysvetlila som jej a očkom som sa pozrela na Nialla, ktorý sa usmieval.

"To som rada a o tom tvojom ,,tak trochu som sa necítila dobre'',sa ešte porozprávame. A teraz mi daj Nialla k telefóne." povedala a ja som sa trochu zamračila. Mobil som dala Niallovi a ten sa zatváril nechápavo. Len som pokrčila ramenami. Niall sa postavil a išiel k oknu. Asi mu hovorí čo sa stalo. Ach, ak sa niečo stane otcovi, tak to asi neprežijem. Fakt to neprežijem. Vošla som si rukou do vlasov a nervózne za ne zaťahala. Vždy sa dostavý nejaký nový problém, ktorý zničí krásnu chvíľku a teraz sa bojím o môjho otca. Ak by sa môj otec nenachádzal medzi pasažiermi, asi by som to nezniesla a o mojej metke ani nehovorím. Ona je na tom s citlivosťou rovnako ako ja. A nechcem ani pomyslieť ako by to znášala moja osem ročná sestrička Alexis. Až teraz som si spomenula, že som jej sľúbila, že ju navštívim v LA.

"Dobre, postarám sa o ňu a zajtra ráno po vás prídeme na letisko. Rád som vás počul, dovidenia." počula som Nialla ako sa lúči s mojou mamou.

"Čo ti hovorila?" spýtala som sa ho, keď si prisadol ku mne na posteľ. Hneď som si oprela hlavu o jeho rameno a on ma objal.

"Že sa o teba mám postarať a nemáš sa strachovať. Všetko bude v poriadku a ešte mi povedala, že je šťastná z toho, že sme zase spolu." vysvetlil a pri poslednej vete sa ku mne otočil a brnkol mi po nose, na čo som sa zaškerila.

"Ešte dobre, že si so mnou." objala som ho a on naše objatie zosilnel, keď ma k sebe pritisol ešte viac. Boli sme donútení odtiahnuť sa od seba, keď zase začal zvoniť môj mobil. Zobrala som ho do ruky a pozrela som sa kto mi píše. Zamračila som sa, keď som zbadala,že odosielateľ správy je Ian. Ani som to neotvorila a rýchlo som mobil schovala do dlaní.

"Kto to bol?" spýtal sa ma Niall a ja som nevedela, čo mám robiť. Mám mu povedať, že mi Ian píše? Ani nie, radšej nie. Nechcem riskovať, že sa rozčúli a naozaj na to nemám náladu.