Dream Girls II.

He don't like me anymore

Z pohľadu Kristen:

Stála som medzi dverami ako socha, neschopná robiť nič. Len som sa pozerala na Rossalin a Nialla, ako sa na mňa pozerajú s vypúlenými očami. Stále sa mi v hlave ozývala tá veta, že Niallovi volal Harry. On mu volal, proste mu volal, a ja som cítila menšie sklamanie z toho, že volal práve jemu a nie mne. Lenže z jednej časti to bolo vlastne logické, a aj som to očakávala, že sa ozve najprv jednému z chalanov. Niall je predsa jeho najlepší priateľ a bolo očividné, že sa mu ozve, ale aj tak som pociťovala to menšie sklamanie vo vnútri. Možno to už vzdal a nebude sa o mňa viac pokúšať bojovať, aby som sa k nemu vrátila. Všetky tie slzy boli asi zbytočné, keď už teraz pravdepodobne niekde relaxuje a ja som mu niekde v riti. 

On sa ani netrápi, určite je v poriadku a usmieva sa, zatiaľ čo sa tu potláčal všetkú tú bolesť. Veď sa už prakticky nemám čo zaujímať o neho, aj keď viem, že ho stále milujem. Veď sa za taký krátky čas nedá zabudnúť na skoro tri roky vzťahu.

"Kristen, prepáč." povedal previnilo Niallm, čím ma donútil prestať myslieť na tak stupídne myšlienky.

"V poriadku. Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať." jemne som sa na neho umiala, neistá si sama sebou, či som sa usmiala úprimne alebo nie. Niall sklonil hlavu a ja som išla k nim, vošla som do kúpeľne a oprela som sa chrbtom o studenú stenu, sledujúc Rosse, ako kúpe Darcy. Keď sa tak na ňu dívam, bola by z nej úžasná mamička. 

"Skoro nič mi nepovedal, len sa ma spýtal na teba a na malú. Ani nevie, že som s Rossalin zase spolu." zašepkal mi Niall, keď si stúpol a objal ma okolo ramien.

"Chcem povedať, že ma to nijako nezaujíma, ale dobre ma paznáš. Vieš aspoň, kde je?" oprela som si hlavu o jeho rameno a zadívala sa na Rossalin, ktorá bol až príliš zaneprázdnená mojou dcérkou.

"Nič mi nepovedal, len sa ma na niečo opýtal a zložil mi to." odpovedal mi Niall stále tým istým tichým tónom hlasu, aby nás náhodou Rosse nepočula. Ale myslím, že nepočúvala. Povzdychla som si nad Niallovými slovami a pevne privrela viečka k sebe, snažiac sa zabrániť prichádzajúcim slzám, ktoré sa mi tvorili v očiach. Som si vedomá toho, že sa s ním budem musieť porozprávať, ale neviem, kedy to bude. Čo ak sa už v mojej blízkosti nikdy neukáže a bude sa mi vyhýbať tak, ako sa len bude dať? Prečo vôbec premýšľam nad týmto, keď som si sľúbila, že ho už rada nebudem mať. Azda sa dá len tak vymazať z hlavy ten obraz, ako ju drží a bozkáva? V ten večer som tam chcela ostať a pozerať sa, ako každým bozkom a dotykom ničí našu lásku, naše spoločné životy, mňa a jeho, lenže ten pohľad bol príliš bolestiví na to, aby som to celé sledovala na vlastné oči. 

Keď Rosse malú konečne dokúpala, zabalila jej talíčko až po hlavu do bielej bavlnenej osušky a vyšla s ňou von z kúpeľne. Ja s Niallom sme ju nasledovali do mojej izby, kde sa ju Rosse snažila obliecť, lenže moja malá princezna si našla novú zábavu v podobe ťahania Rosse za jej dlhé vlasy. Po dlhom čase som sa úprimne zasmiala a pobavila som sa spolu s Niallom. 

"Nemali by ste sa na mne smiať." nepekne sa na nás Rossalin pozrela a snažila sa popritom vymotať pramienok vlasov z dlane mojej malej krásavice. 

"Asi sa jej páčia tvoje vlasy." zasmial sa Niall.

"Tebe sa bude páčiť, keď ťa ja zaťahám za tie tvoje." vyplazila na neho Rosse jazyk, čo donútilo zasmiať sa mňa. 

O pár minút sme už všetci sedeli za stolom a jedli. Dnes mala Rossalin mala asi naozaj dobrú náladu alebo sa len pretvarovala, pretože jej úsmev stál dnes viac ako za milión. Jej úsmev nútil usmievať sa i mňa, a Niallove oči hľadiace na ňu ma nútili cítiť sa aspoň torchu šťastne.