Dream Girls II.

I couldn't breath

"Tak veľmi ťa chcem teraz pomilovať." zastonal do môjho krku, ktorý následne oblapil perami a ja som sa striasla. 

"Niall." zašepkala som s ťažkým dychom, nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Problém bol, že som nevedela, či je to z jeho pier alebo z tej bolesti, ktorá ma zasiahla do hrude. Svoje ruky, ktoré som mal položenú na tú jeho, som spustila dole a snažila sa nadýchnuť. Niall ma prestal bozkávať, otáčajúc ma k sebe a vystrašene sa na mňa pozrel, keď si všimol, ako sa tvárim.

"Zlatko, si v poriadku?" spýtal sa ma Niall, držiac ma v náruči s rukami na mojom chrbte, pričom sa na mňa vystrašene pozeral. Po nadýchnutí, ktoré mi dalo poriadne zabrať, som nepatrne prikývla a ruk položila na jeho hruď.

"Ťažko sa mi dýcha." zamumlala som mu ho hrude, keď som sa k nemu pritisla. Začal ma upokojujúco hladiť po chrbte hore-dole, pričom som zavrela oči.

- - -

"Raz ma zabiješ." povzdychol si Niall. Obaja sme ležali na pohovke v obývačke, pričom som ja sedela medzi jeho nohami a opretá chrbtom o jeho hruď. Nad jeho slovami som si zahryzla do pery a zaklonila hlavu, čeliac jeho vážnemu pohľadu, smerujúcemu pred seba.

"Už som ti povedala, že je mi dobre. Pravdepodobne sa mi to stalo, lebo som dnes plakala." povedala som mu, snažiac sa znieť presvedčilo. Načiahla som ruku k keho zátylku, zašla prstami k jeho vlasom na zadnej časti krku a jemne v nich začala prstami prechádzať. Sklonil ku mne hlavu a dvihol jeden kútik, nútiac ma svoje oči pozerať len na jeho oči.

"Dúfam, že predo mnou nič netajíš." priblížil sa ku mne ešte bližšie a jemne sa obtrel svojimi perami o moje, odťahujúc sa hneď, ako som stihla prehlbiť bozk. Zamračila som sa na neho a on sa len usmial.

"Nič pred tebou netajím." uistila som ho, vediac, že som mu čiastočne klamala, ale tento moment som si pokaziť nechcela. Viem, že by sa nahneval alebo by si to začal prikladať za vinu a to som v tomto momente naozaj nechcela.

"Fajn." odsekol a spevnil svoje objatie, v ktorom sme boli. Pritúlila som sa k nemu a rukou neprestávala prechádzať po jeho vlasoch. Viem, že to má rád. Bola som unavená, no spať som ešte nechcela.

"Je pán Horan v poriadku?" spýtala som sa ho s pobavením v hlase, pričom som svojou voľnou rukou prešla po jeho stehne až k vnútornej strane a pri jeho rozkroku ruku zastavila. Mohla som počuť, ako sa mu rozbúchalo srdce, keďže som mala hlavu položenú na jeho hrudi.

"Bude v pohode, keď sa k jeho rozkroku nebudeś približovať. Teda ak nechceš..." žmurkol na mňa. Ihneď som z neho vyliezla a postavila som sa na nohy. Cítila som, ako mi červeň stúpa do tváre, a ja som  sa otočila Niallovi chrbtom.

"Ty si taký debil." prehlásila som s rukami na mojej tvári, pričom som krútila hlavou.

"Čo je. Veď už si to raz robila." zasmial sa Niall chrapľavo, pričom som počula, ako sa postavil a kráčal ku mne. Ja som sa však rozbehla do spálne.

Počula som ho smiať sa, chcela som sa otočiť a vyplaziť na neho jazyk, no radšej som to neriskovala a naďalej bežala smerom k jeho spálne. Keď som sa dostala so jeho izby, chcela som zavrieť dvere, lenže jeho ruka na dverách ma zastavila. Veď predsa, nerada by som mu spôsobila zranenie. Nechala som dvere a išla som k oknu, pričom som sa postavila k stene pri okne a varovne na neho vytýčila prst.

"Neopováž sa ísť ku mne." povedala som mu s našpúpenými perami, naďalej som na neho ukazovala prstom. Stál pri posteli, no stačili by možno tri kroky a bol by pri mne. Natlačila som sa chrbtom k stene a sledovala ho, ako sa s úškrnom na perách pozerá na mňa, pričom postával na tom istom mieste s rukami prekríženými na jeho hrudi, pričom sa mi pozeral rovno do očí.

"Prečo by som nemal?" spýtal sa ma, dvíhajúc svoje obočie. Jeho úškrn stále nezmizol  jeho pier.

"Pretože ma budeš štekliť, a to nechcem." odpovedala som mu a prižmúrila pre efekt oči. Najradšej by som sa zasmiala, ale viem, že b to využil. V podstate je toto smiešna situlácia, ale pripomína mi to časy, keď sme mali takto bezproblémový vzťah, a nemuseli sme premýšľať či riešiť strach a nedôveruvo či jeden druhému.

Moje premýšľanie ma natoľko zamestnalo, že som si ani nevšimla a Niall už stál pri mne.

"Prečo by som ťa mal štekliť? Môžem ťa aj pobozkať a to by som určite urobil radšej." povedal, priblížujúc sa ku mne. Prehltla som guču slín, ktorá sa mi v krku vytvorila, a nechala ruky spadnúť pozdĺž tela. Niall urobil posledný krok, ktorý nás od seba delil, a chytil ma za obe ruky.

"Neviem, prečo sa brániš takýmto aktivitám." zakňučal detinsky blízko mojej tváre, zatiaľ čo ja som ho uprene sledovala. Jeho slová nútili zase moju tvár sčervenieť, no tento raz som svoju tvár nemohla zakryť. Jeho ruky držali tie moje a moje rozpaky rástli.

"Ty dobre vieš, že ja sa o týchto veciach nerada bavím." odvrkla som mu s nevinným pohľadom, pričom som nepatrne zaklipkala mihalnicami.

"Ale dobrie viem, že máš rozkoš rada." dráždil ma naďalej, a ja som si zahryzla do vnútornej strany líc. Viem, že má pravdu, ale nemôžem si to prinať. Rozhodla som sa mu neodpovedať a len som sa na neho pozerala. Modrá, modrá a modrá. Len to som vnímala a nezbadala, že sa jeho pery blížia k mojim. 

"Stačí mi, aby som sa len pozrel do tvojich očí a už som z teba tvrdý." rozšírili sa mi oči po jeho slovách a ešte viac sa mi rozšírili, keď sa jeho ruka spolu s tou mojou blížila k jeho rozkroku.