Dream Girls II.

ღ Everyone has a secound chance ღ

"Nechcem žiaden čas, chcem teba." zamumlala som mu do krku a ešte viac som sa k nemu natisla.

Objímala som ho celou svojou silou, ale on ma od seba odtiahol a pozeral sa na mňa s rozšírenými zorničkami. Pomaly som svoju dlaň položila ma jeho hruď a skoro som zalapala po dychu. Priam som cítila na dlani tlak z toho, ako mu silno a naozaj rýchlo bilo srdce. Vystrašene som k nemu vzhliadla. Skúmalo sa na mňa pozeral tými jeho oceánmi. Naozaj som sa bála, že mu niečo je. Nejak som sa nezmohla ani na jedno jediné slovo. Obaja sme len mlčali a navzájom sa na seba pozerali.

"Čo si to práve povedala?" opýtal sa ma po hodnej chvíli toho ukrutného mlčania.

"Že chcem teba." zopakovala som mu. Zase sa mu jeho oči zväčšili minimálne o desať čísel a kútiky úst sa mu dvíhali do úsmevu, ktorý sa na jeho jeho tvári usadil u malú chvíľu.

"To znamená, že súhlasíš s tým, čo som povedal?" spýtal sa ma s nádejou v kladnú odpoveď.

"Áno, súhlasím, aby sme boli spolu. Ten čas ..no ja neviem. Naozaj by bolo dobré, keby sme si obaja vyjasnili nejaké veci v živote a vysporiadali sa so svojimi problémami, len to má háčik. Ty si niečo chcel s Londýne a ja chcem niečo také isté." povedala som.

"A čo to má byť?"

"Chcem, aby sme na všetko zabudli. Aspoň na pár dní a aby si mi ukázal, že to tento raz naozaj myslíš vážne." odpovedala som mu.

"Dokážem ti, ako ťa veľmi milujem. To ti sľubujem." vzal jednu moju ruku do svojej a pobozkal jej chrbát. Milión zimomriaviek mi prešlo po tele. Usmiala som sa na neho a zase ho silno objala. Jeho pery sa ocitli na mojej citlivej pokožke na mojom krku. Kládol mi naň jemné a nežne opatrné bozky, po ktorých som sa triasla. Po mojom chrbte jazdila jeho ruka a zastavila sa ja mojom boku. Naklonila som hlavu na bok, aby som mu umožnila viac miesta na jeho bozky. Jeho ruka, ktorú mal doteraz na mojom boku, pomaly kĺzala na moje stehno, za ktoré ma chytil a pomaly ma pokladal na piesok podo mnou.

"Niall." vydýchla som, keď sa perami dostal k mojim kľučným kostiam. Pomaly mi prechádzal po stehne a ja som zastonala, keď sa jeho telom pritlačil na moje.

"Tak sakramensky ma všetko to svinstvo mrzí." povedal pomedzi bozky. Nevedela ako mám reagovať na jeho slová a tak som radšej nič nepovedala. Aj tak som nebola schopná zo seba nič dostať. V jednej ruke som žmolila jeho tričko. Jeho pery sa ma dotýkali s takou opatrnosťou, no o jeho túžobnom dotyku na mojom stehne sa to povedať nedalo. Sršalo z neho to, ako cítil to, čo ja. Áno, túžila som po ňom tak silno. Naozaj silno, no nemyslím si, že na mňa pôjde tak rýchlo. Nakoniec som sa rozhodla. Nežne som svojimi dlaňami chytila jeho tvár a prinútila ho, aby sa na mňa pozrel.

"Každý človek má aj druhú šancu." zašepkala som a usmiala sa na neho, dúfajú, že mi úsmev oplatí. Nestalo sa tak, len odo mňa odvrátil zrak.

"Ja som dostal už tretiu šancu a nechcem to zase pokašľať." vrátil sa svojimi očami k mojim a pery stisol do rovnej linky.

"Nepokašleš." povzbudzovala som ho, no sama som si nebola istá svojimi slovami. Jeho žiarlivosť prekročuje medze a niekde hlboko vo vnútri mňa sa bojím, že robím chybu, keď mu dávam ďalšie šancu. Ale viem, že môj život bez neho by nemal cenu ani zmysel. Bez neho by som nemohla byť šťastná a nemohla by som ani existovať. Možno sa to zdá ako nezmysle, ale nie je. Je to pravda. Možno si poviete, že veď keby som ho nestretla, tak by som si našla iného. No, ja si myslím, že by som sa s Niallom aj tak stretla. Je to môj Niall, len môj.

"Ak to pokašlem, tak mi už neodpusť." povedal a ja som sa zamračila.

"Čože?!"

"Počula si. Nechcem ti už viac ubližovať. Proste nie! Ak ti ešte raz ublížim sám si sľúbim, aby som sa k tebe už nepribližoval. Viem, že by to bolo príšerne ťažké, ale posnažil by som sa to dodržať. Naozaj ti už nechcem ubližovať. Veď si sa skoro zabila a to len a len kvôli mne." pohladil ma po tvári, čo som urobila aj ja. Palcom som mu hladila líce a snažila sa vyhnať z hlavy tie jeho nezmyslené slová, ktoré práve vyslovil. Cítila som ako ma začali páliť oči. Nechcela som zase plakať, ale jeho slová ma k tomu nútili. Slzy sa mi spustili z očí a stekali mi z nich dole mojimi spánkami, keďže som ležala, až sa nakoniec stratili v mojim vlasoch.

"Takéto reči už nikdy nehovor, počuješ?!" povedala som trochu priškereným hlasom z plaču. Povzdychol si a palcami mi zotrel slzy.

"Prepáč. Nechcel som ťa rozplakať." ospravedlnil sa mi a začal mi bozkávať sánku. Trochu to šteklilo, čo spôsobilo, že som sa zachichotala a pomrvila.

"To šteklí." zasmiala som sa a Niall sa na mňa pozrel s úškrnom na jeho tvári a mierne nadvihnutým obočím.

"Konečne sa smeješ." doširoka sa usmial. Chytil ma za obe ruky a spolu sme si sadli.

"Fakt to šteklilo." usmiala som sa a zívla si únavou.

"Si unavená?" spýtal sa ma.

"Tak trochu." prikývla som.

"Tak poď, vrátime sa do hotela." postavil sa a nastavil mi ruku, ktorú som s radosťou prijala a postavila sa. Niall ma objal okolo ramien a spolu sme kráčali po pláži. Dnes bolo na oblohe naozaj veľa hviezd a mesiac svietil nádherne. Po nejakej chvíli sme boli už pri hotely. Spolu sme vošli a rovno si to namierili s výťahu, ktorý Niall privolal a keď sa výťah otvoril vošli sme dnu a ja som sa pozrela na Nialla.

"Niall?"

"Hm?" pozrel sa na mňa.

"Nemohol by si ostať so mnou." potichu som sa ho spýtala a sklonila hlavu k mojim topánkam.

"Chceš, aby som ostal s tebou v tvojom apartmáne?" nadvihol mi prstami bradu.

"Chcem," zahryzla som si do spodnej pery.

"Tak teda poďme." usmial sa na mňa.

"Takže áno?" nadvihla som obočie.

"Neodopriem si spánok vedľa môjho pokladu." pobozkal ma na líce. Len som sa usmiala a to zacinkal výťah, ktorý sa otvoril. Spolu sme kráčali k dverám od môjho apartmánu a po otvorení dverí sme vošli dnu. Ťahala som ho rovno so spálne, kde som sa posadila s ním.

"Chceš si ísť po nejaké veci na spanie? Úplne som na to zabudla, ale nevadilo by mi ani , keby si spal v boxerkách." žmurkla som na neho.

"Ale čo. Ak ti to teda nebude vadiť, tak budem spať v boxerkách. Nechcem teraz od teba odísť ani na minútku. Mohla by si si to potom rozmyslieť." povedal. Postavil sa, chytil ma za ruky a postavil ma tiež. Pošepkal mi, že sa mám ísť obliecť a rýchlo sa vrátiť. Aj som tak urobila. Zobrala som si veci a odišla do kúpeľne, kde som sa odlíčila a rýchlo obliekla. Keď som sa vrátila do izby, Niall tam stál len v nohaviciach.

"Niall." povedala som a on sa na mňa otočil.

"Poď sem." nastavil mi ruku. Urobila som k nemu krok a chytila jeho ruku. Pritiahol si ma bližšie k sebe.

"Nerozmyslela by som si to." zašepkala som mu, keď sme si obaja pozerali do očí. Jemne sa usmial a pustil mi ruku. Jeho prsty sa však zakvačili o len môjho dlhého trička a začal mi ho ťahať hore. Všimol si, že som sa zľakla jeho činu, keď si všimol môjho zmäteného pohľadu.

"Chcem, aby si mala na sebe moje tričko." venoval mi bozk na líce a pretiahol mi tričko cez hlavu. Usmiala som sa na neho a on on mi vrelo úsmev oplatil. Prevliekol mi tričko cez hlavu a poupravil mi ho. Silno som ho objala a svoje pery pritlačila na jeho krk.

"Som taká rada, že si tu." zašepkala som mu do ucha a odtiahla sa od neho, no svoje ruky som nechala prepletené za jeho krkom.

"Ver, že aj ja a ani nevieš ako." usmial sa. Spolu sme si ľahli do postele, keď sa Niall vyzliekol do treniek a ja som sa k nemu pritúlila. Moja hlava odpočívala na jeho hrudi a jeho silná ruka sa obmotala okolo môjho tela, priťahujúc si ma viac k jeho telu.