Dream Girls II.

Harry called me

Z pohľadu Kristen:

Skontrolovala som malej teplotu a dala jej lieky, ktoré mi lekár predpísal. Odľadlo mi, keď malej klesla teplota. Dala som ju k sebe do postele a sama som si na ňu ľahla, naťahujúc sa pre malé pršteky mojej dcéry. Bola som unavená a tak som si povedala, že si trochu pospím. Toto všetko je na mňa naozaj veľa. Keď sa ma spýtala Rossalin, čo som urobila, pocítila som pichanie v hrudníku, ktoré som sa snažila ignorovať, ale nijak sa mi to nedarilo. Urobila som zlé, keď som v tedy bola s Lukeom? Snažila som sa to nebrať vážne, len ma pobozkal. Ale mohlo som si toho nahovárať veľa, aj tak som vedela, že som niečo cítila. Cítila som sa zvláštne a to sa mi nepáčilo.

Zastavila som svoje myšlienkové pochody a zavrela oči. Pohltila ma tma a ja som sa v nej strácala. Pritiahla som si malú do naručia a plne sa oddala únave. V hlave sa mi vynárali spomienky na naše spoločné večere.

*FLASHBACK*

Nasledujúce ráno som sa zobudila a Harry pokojne oddychoval vedľa mňa, takže ešte spal. Rossalin nespala doma, ale u chalanov s Niallom. Zobudila som Harryho a spolu sme sa osprchovali. Po raňajkách sme sa išla pobaliť a o tri hodinky se už boli na letisku.

Práve sme prisláti na letisku. Snažím sa zobudiť Harryho, ktorý počas letu zaspal. Moje krehke bábo sa zobudilo a venovalo mi krásny a široký úsmev, ktorý som mu oplatila.

"Už sme tu?" jeho hlas znel rozospalo a mne sa z toho objavili zimomriavky po celom tele. Len som prikývla a on sa usmial. Vystúpili sme z lietadla a namierili sme si to pre batožinu. Spolu s batožinou sme išli pred letiskom, kde nás čakal nejaký chlap, ktorý stál pred čiernym autom, asi to bol Mercedes. Harry mu podal ruku a ja tiež. Volá sa Markus a môže mať okolo 25 rokov, odhadujem. Harry mi otvoril dvere od zadnej časti auta a ja som si nasadla s úsmevom na tvári. O chvíľu si ku mne nasadol aj Harry a jednu ruku si prehodil cez moje rameno, k tomu pridal aj pusu na môj spánok. Onedlho sme zastáli pred veľkou budovou a vystúpili sme. Veľká a luxusne vyzerajúca budova, v ktorej sme asi ubytovaní, sa mi zdala ako palác a to som ani nevošla dnu. Moje myšlienky sa potvrdili po vstupe na recepciu, kde sme si vyzdvihli kartu, ktorá nahrádzala kľúč od nášho apartmánu. Poslíček sa postaral o našu batožinu a my sme sa vybrali do nášho apatrmánu. Nastúpili sme to do výťahu a Harry stlačil tlačidlo, ktoré viedlo na štrvté poschodie. Harry sa oprel o stenu a pritiahol si ma k sebe.

"Poprosil by som jednu pusu, už som ju nedostal niekoľko hodín." otočila som sa k nemu a úšklbok na jeho tvári ma prinútil k úsmevu. Naklonil sa ku mne a spojili sme svoje pery v nežný bozk. Dvere výťahu sa otvorili a my sme sa od seba odtiahli. Chytili sme sa za ruky a išli až k dverám, na ktorých bolo iba 112. Harry potiahol kartou a dvere sa otvorili. Vošla som dnu a pohľad sa mi naskytol na veľkú posteľ s asi desať vankúšmi rôznej veľkosti.

"Je veľká, však." pošepkal mi chrapľavý hlas pri krku. Stál za mnou a obmotal si ruky silné a svalané okolo môjho pása. Môj úsmev mi stále pretrvával na tvári. Z nášho objatia nás prerušil poslíček. Harry išiel k nemu a niečo tam hovorili. Ja som sa zatiaľ vybrala k tej posteli, na ktorú som sa zvalila. Zatvorila som oči, no stále som vnímala svetlo odrážajúce sa z veľkých okien v tomto apartmáne. Ale svetlo zmizlo a zrazu bola tma. Otvorila som oči a Harry sa týčil nado mnou.

"Čo je?"

"Nič, len som prišiel k mojej priateľke a chcem od nej ešte jednu pusu." milujem oslovenie priateľka a hlavne, keď to vysloví on. Milujem každú časť jeho tela, každé slovo, ktoré povie a aj ten jeho dokonalý úšklbok na jeho dokonalej tvári. Ruky som obmohala okolo jeho krku a tým som si ho pritiahla bližšie k mojej tvári. Hneď som ucítila chuť jeho plných a mäkkých pier.