Dream Girls II.

ღYou hate me,don't you? ღ

"Čau, bro.Kde je moja malá krásavica?" ten hlas. Spoznám ho ihneď. Niall! On je tu! Čo budem robiť?

Zrazu sa ma zmocnila panika a celé telo sa mi triaslo. Pozrela som sa na Kristen a tá bola zaskočená tak isto ako ja.

"Zabudla som, že príde. Úplne mi to vyletelo z hlavy. Bola som až príliš nadšená z toho, že si sa vrátila." povedala Kristen a tvár si dala do dlaní. Chápem ju, ale nechcem sa s ním stetnúť.

"Nechcem sa s ním stretnúť. Musím sa dostať z domu, mám sa stretnúť s Ianom." vyslovila som svoju myšlienku nahlas a prešla som s rukou do vlasov. Je dole. Je tak blízko a ja sa premáham, aby som sa nerozbehla dole a neskočila mu do náruče. Z myšmienok ma vyrušila Kristen.

"Len zostaň v izbe a nevychádzaj. Pokusím sa ho dostať z domu, no myslím si, že sa zdrží. Keďže s mnou nebol pár dní,ktoré strávil v New Yorku, tak tu ostane aj na večeru. A veď ty aj tak ideš von. Možno, že keď sa vrátiš, tak už tu nebude." len som kývla plecom a ona spolu s malou išla dole.

Nervózne som sa prechádzala po izbe a najradšej by som už chcela ísť preč. Prečo som sa len vracala? Vedela som, že to príde, ale nie som pripravená sa s ním stretnúť. Oprela som sa o stenu a ruky som mala za chrbát.

Z pohľadu Nialla

"Harry, tak kde je Kristen a malá? " spýtal som sa ho, keď mi už hodnú chvíľu neodpovedal.

"Išla ju obliecť. O chvíľu príde dole. Sadneme si zatiaľ do obývačky." prikývol som a nasledoval ho do obývačky, kde sme si sadli na gauč. O chvíľu prišla Kriss aj s Harsten. Volám ju tak, lebo mi to pripadá lepšie než Darcy.

"Ahoj, Niall. Už som si myslela, že neprídeš." milo sa usmiala a sadla si vedľa do kresla. Hneď som si malú zobral k sebe a objal. Má tak roztomilú tváričku. Aj ja som chcel mať deti, ale iba s Rossalin. Už zase na ňu myslím. Ale to vždy, keď sem prídem. Harry a Kristen si niečo šepkali a obaja sú nejakí čudní."Hey, vy dvaja, ste v poriadku?" spýtal som sa a tým som si získal ich pozornosť.

"Jasné, že sme. Poďme do záhrady, je príjemne teplo a malej to iba prospeje." navrhol Harry a následne sa postavil z gauča, kde sedel. Len som prikývol a nadledoval som ho s malou na rukách.

Z pohľadu Rossalin

Sedela som na posteli a od nervozity som si hrýzla spodnú peru. Zrazu sa dvere. Nemo som zazerala, kto to bude. No, keď tam stála Kristen, tak som si vydýchla.

"Išli so záhrady. Mala by si rýchlo zdrhnúť. Aj keď si myslím, že by si mala ísť so mnou do tej záhrady a zavesiť sa mu okolo krku. Chceš vedieť ako sa má? Trpí a až príliš. Nezaslúžite si to,obaja sa trápite. Len vám to škodí." znela naštvane a mňa to tiež naštvalo. Veď aj ja sa trápim, ale ja sa k nemu nevrátim, aj keď chcem. Láka ma byť zase pri ňom, v neho náručí, nechať sa od neho bozkávať a byť šťastná. Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila týchto myšlienok.

"Mala by som sa obliecť a odísť. Nechcem riskovať, že sa s Niallom stretnem. Myslíš, že mne nechýbal, že sa netrápim? Snažím sa to potláčať a cítim, že to už viac nezvládnem. Najradšej by som sa zabila a bolo by po všetkom. Kristen, keby som necítila tú bolesť, už dávno by som bola tam dole v jeho náručí." nezvládla som to a zaborila som hlavu do vankúša. Ja nechcem plakať, nechcem .Pocítila som, ako ma Kristenina ruka hladí po chrbte. Posadila som sa a objala som ju.

"Prepáč, len nechcem, aby si zase zmizla. Skoro som sa zosypala, keď som ťa stratila. Proste nechcem, aby si zase odišla a chcem, aby si bola šťastná, obaja. Vieš, že mám Nialla rada." iba som chápavo prikývla a neriešila som to. Viem, že má pravdu a preto to neriešim. Išla som k šatníku a vybrala som si sivé rifle, čiernu košeľu a bielu riflovú vestičku. Trochu som sa namaľovala, vzala som si tašku a išla s Kristen dole. Rozlúčila som sa s ňou pred dverami a potom som už odišla. Musela som si zavolať taxík, keďže som moje aute ešte ani nevidela. Čakala som naň a zatiaľ som sa poobzerala po našej ulici. Vôbec sa to tu nezmenilo. Zrak som upriamila na čierne Range Rover, v ktorom som neraz sedela. Spomenula som si na ten deň, keď sme sa vrátili z Mullingaru. Lúčila som sa s ním bozkom a začalo snežiť. Boli sme vtedy takí šťastní. Zo spomínania ma prerušil príchod taxíka, do ktorého som nastúpila a šoférovi som nadiktovala adresu. O nejakú chvíľu som už bola na námestí a kráčala k fontáne, kde sme sa mali s Ianom stretnúť. Zbadala som ho ako sedí na jednej z lavičiek. No, keď si ma všimol, tak sa hneď postavil.