The Beast (-SK preklad-)

21. Zlé sny

Keď som sa dokúpala, išla som do mojej izby, oblečená v bielej nočnej košeli. Keď som zavrela dvere, zobrala som si svoju modrý župan a dala si ho na seba. V zámku je strašná zima, ale som si istá, že to Harolda nezaujíma. Jeho teplota teľa je dokonca studenšia ako zámok sám o sebe.

Moje myšlienky boli prerušené, keď som započula známy diabolský krik, ktorý vychádzal z vonka. Opatrne som prišla k veľkému oknu a pozrela sa dole. Moje oči spadli na  štyroch krvavých, smädných stratencov, ktorý tam stály v lejaku a pozerali na mňa tými ich čiernymi dierami. Skákali, liezli, robili čokoľvek, čo by im pomohlo odviesť si to čo tak chceli.  Mňa. Čistú ľudskú krv.

Avšak ich veľké úsilie zlyhalo. Robilo ich to zúrivých a šialených. Vediac  že  vec, ktorú chceš a ty ju ne dokážeš mať, aj keď je v malej diaľke medzi vami, je hrozné. To isté s nami. Čo keď nebudeme schopní vziať si jedlo a necháme sa o hlade? Neprežili by ste, či?

Keď som sa otočila a zmenila svoj pohľad od stratených, chytila som do rúk knihu, ktorú som naposledy čítala a začala sa blížiť k dverám. Zamyslela som sa a došla som k tomu, že mi možno bude teplejšie, ak budem sedieť v obývačke. Blízko krbu, keďže tu je hore je chladno.

Myslím, že by som nikdy nechodila po tých tmavých chodbách. Nehľadiac na to ako dlho, tu ostanem. Ďakujem Bohu, že som držala sviečku.

Keď som zišla dole, započula som vŕzganie dvier. Ihneď som zastavila a moje oči padli na Harolda.  Bol ku mne chrbtom otočený a podopieral sa o dvere.  Lapal po dychu, hlasno, tak hlasno, že som si zmyslela že má astmu. Bol premočený z vrchu až po palce. Jeho hnedé kučery sa zmenili na tmavé, keď sa lepili na jeho tvár.

Hoci mal na sebe čierny, dlhý kabát. Vedela som že je veľmi široký a pekne postavený. Čo by som práve práve nemala myslieť! Len si spomeň, čo skoršie povedal. Nechcem aby do mňa znova vyskočil.

Videla som Harolda ako si vyzlieka kabát a s hnevom ho hádže na zem. Prečo je nahnevaný? Čo sa stalo?

Moje myšlienky boli prerušené, keď sa otočil a jeho oči padli na ma. Čo som zbadala bolo hrozné.

Som zvyknutá na jeho červené oči a tesáky, ale teraz boli jeho ústa, líca a pokožka pokryté krvou a radšej nechcem vedieť odkiaľ.  Kvapkala mu z tváre, čo mi spôsobovalo zimomriavky. Moje oči sa roztvorili a ústa tiež a vedela som, že mám na svojej tvári šok prvej triedy. Ale nebola som jediná.

Šokovaný výraz na jeho tvári sa zmenil na ľútostivý a zahanbený. Bol zahanbený sám zo seba. Zahanbený z toho, že ho vidím ako netvora. Ako krvilačné monštrum.

Naše oči sa na sebe pozerali navzájom a jeho pohľad mi hovoril, že žiada o odpustenie. Nie, že by som to nechcela.  Skutočne sa za neho cítim ľúto, keď ho tam tak vidím stáť, zlomeného a chladného.  Skutočne by som mu chcela pomôcť, ale nemôžem. Ani neviem, čo spravil.

Pozrel sa dole, ničiac nás očný kontakt. Už sa na mňa asi nechcel pozerať. Ďalšia vec, ktorú som pocítila bol malý závan vetra a potom Harold zmizol.

Pozrela som sa okolo, aby som sa uistila že je preč, predtým ako som pokračovala v ceste do obývačky. A áno ako som povedala, oheň horel a ja som zacítila teplo. Položila som sviečku, ktorú som držala na malý stôl popri veľkom gauči a sadla si naň opatrne, držiac moju knihy, zatiaľ čo som zahnala moje vlastné myšlienky.

Čo sa mu stalo? Koho alebo čo zabil? Prečo bol rozčúlený? A najviac zo všetkého. Prečo ma chce oplodniť? Mám šestnásť a ťahám na sedemnástku. Som moc mladá. Prečo chce aby som vynosila jeho dieťa? Prečo ja z toľkých ľudí? Dúfam, že čoskoro dostanem odpoveď.