The Beast (-SK preklad-)

15. Jeho zlaté srdce.

Nevedela, kde je.  Jediné čo vedela bolo, že stála v tmavej chodbe. Žiar mesiaca svietil cez veľké okno, dávajúc jej šancu vidieť kam chodí. Hlasná hudba bola počuť ešte hlasnejšie, keď sa približovala k veľkým dverám na konci chodby.

Za veľkými dverami cítila šťastie. Život bez obáv.  Život bez akejkoľvek viny. Život bez smrti, utrpenia a najviac zo všetkého.. Život bez diablov.  Dožadovala to.  Proste potrebovala svoju slobodu.

Keď konečne prišla k dverám, neváhala ani sekundu a zabalila svoju malú ruku okolo kľučky. Predtým než stihla otvoriť dvere, stretla dvoch vysokých mužov, ktorí mali na sebe staromódne obleky.

„Slečna Fairchild, očakávali sme vás“- povedal jeden z nich.

Poďakovala im a opatrne vošla dnu.

Svetlo ožiarilo jej orieškové oči, vďaka veľkým lustrom, ktoré osvecovali plesovú sálu, dávajúc všetkým ľudom vnútri magický lesk.

Rose mala na sebe krásne, dlhé, zlaté šaty zakončené striebrom a perlami.  Vlasy jej viseli voľne na ramenách a neskôr si uvedomila, že ma na krku zlatý náhrdelník.

Ľudia tu boli roztrúsení všade naokolo, vo vlastných skupinkách, rozprávajúc Boh vie o čom.  Všetci ju pozdravili s tým ich  zdvorilým “slečna Ms. Fairchild“  a ona ich slušne odzdravila. Hoci to je iba ako “rád ťa spoznávam“  keďže nikoho nepoznala.

Jej oči spadli na tanečný parket. Niekoľko párov tancovalo nádherný valčík, zatiaľ čo boli ostatní zhromaždení okolo nich, pozerajúc na nich ako hrajú krásnu hru lásky. Ženy lietali ponad tanečný parket ako pôvabné labute,  zatiaľ čo ich muži viedli ako správne levy. Hudba zo starých čias , ktorá hrala na chodbe znela ako v nebi a ešte lepšie pri tanci. Každý mal na tvári úsmev, takže áno, môžeme povedať že si každý užíval.

Pomaly  vyšla na parket, užívajúc si zvyšok výhľadu.

Pozorne pozerala na páry. Ich krása bola očarujúca. Žiadny pupák, žiadna vráska, žiadny kaz nepokrýval ich tváre. Boli ako keby sa ich dotkol Boh. Každý v tejto miestnosti bol umelecké dielo.

Cítila sa akoby medzi ne nepatrila. Nebola krásna. Nebola ani múdra. Nebola milovaná. Nebola nikto podľa jej názoru.

„Nikdy som si nemyslel že uvidím na vlastné oči takú krásu. Dúfam že to nie je nejaký podvod“

Vyslovené slová boli povedané jemným a teplým hlasom. Hlas ,ktorý by mohol patriť anjelovi presne tomu, ktorý stojí za ňou.

Otočila sa, pozrela sa na anjela a ihneď sa stretla s najkrajšou osobou, ktorú kedy videla.
Stál tam vysoký, svalnatý chlap, ktorý mal oblečený čierny oblek. Jeho čokoládové oči padli do jej keď sa stretli. Strnisko pokrývalo jeho tvár a mal tmavohnedé vlasy.  Nezabudnúc na jeho krásnu čeľusť a bradu, ktoré ho robili ešte perfektnejším.

„Takže sú klebety pravdivé. Ste veľdielo“ anjel oproti nej prehovoril.

„Ja?..“ spýtala sa šokovane.

„Samozrejme“- prikývol. „Ms. Fairchild dovoľte mi predstaviť sa“- povedal, zatiaľ čo chytil jej ruku a poklonil sa.

„Zayn Javadd Malik. Som k vaším službám.“ Povedal, zatiaľ čo bozkal jej delikatesnú malú ruku.

„ďakujem. Ehm. Som Rose Elizabeth Fairchild.“

„Viem. Každý v tejto miestnosti to vie“

„Ako je možné, že všetci vedia kto som?“ bola naozaj slávna? pomyslela si.

„Moja drahá..“- Zayn znova prehovoril. „Ste jedna z najslávnejších osôb nášho druhu. Najsilnejší druh aký kedy bol. Druh sily.“