The Beast (-SK preklad-)

27. Zlosť titanov

„Zayn?"

„Ahoj Rose."

~

Spomienka z môjho snu, ktorý bol o ňom mi prebehla mysľou. Najprv som si myslela, že bol len ďalšia časť mojej predstavivosti a úplne som zošalela. Ale mýlila som sa, bol skutočne tu, oblečený v bielom obleku, v bielych topánkach. Dokonca jeho zuby boli tak biele ako sneh. Jeho svetlé strnisko boo vysoko na mieste. Jeho oči, tmavý odtieň hnedej, takmer tak čiernej ako noc, pozerali hlboko do tých mojich. Úškrn na jeho tvári ma nútil zachvieť sa a nútilo ma vedieť či bol naozaj tým milujúcim mužom, akého som stretla v snoch.

Muž? Čo to hovorím. Ukazuje mi tu svoje biele krídla, takže ako by som ho mohla nazvať mužom?

„Si skutočný..." Povedala som slabým šepotom, ktorý zachytil. Jeho úsmev sa zväčšil.

„Oh, som srdiečko. Som celý z mäsa a kostí." Povedal s vľúdnym, nádejným hlasom. Vedela som, čoho je schopný. Veci, ktoré urobil v mojom poslednom sne boli absolútne neodpustiteľné. Ale nebola som si istá, či vôbec vedel o tom, že som o ňom snívala?

„Čo tu robíš? Čo chceš?" Opýtala som sa ho s viditeľným strachom v mojom hlase. Neverila som mu na jednu sekundu.

Pomaly začal chodiť okolo mňa s veľkým pôvabom, jeho oči spočívali na mne, prehliadal si ma, takmer akoby bol omámený. Vyzeral byť ponorený hlboko v myšlienkach.

Snažila som sa sledovať jeho pohľad, ale nemohla som. Hoci som ho videla v skutočnosti, znervózňoval ma strašne moc. Rozhodla som sa udržiavať pohľad so zemou.

Keď sa jeho biele topánky dostali pred moje oči, konečne prestal chodiť. O sekundu neskôr som pocítila jeho teplé, jemné ruky na mojej brade, pomaly ju dvihol hore a tak sa nám stretli pohľady. Jeho vrúcny a vítajúci pohľad na tvári, ma nútil pýtať sa znova na jeho skutočnú identitu. Je skutočne tak príšerný muž, ktorého som stretla v poslednom sne? Alebo je to viac typ milujúceho človeka, ktorého som stretla v prvom sne? Mala by som bežať alebo by som mala ostať? Moje myšlienky sa prerušili, keď som ho započula prehovoriť.

„Vieš. .Vždy ma zaujímalo prečo tak ohavná bytosť ako Harold mohla mať v náručí niekoho ako ty." Povedal mi a ja som si nemohla pomôcť, ale bola som zmätená. Ako vedel, že ma Harry držal v náručí? „Ako-"

„Hoci mu to nemám za zlé. Kurva, si tak nádherná." Prerušil ma a na chvíľu prisahám, že sa pozrel na moje prsia. Okamžite som sa začala cítiť nepríjemne a snažila sa urobiť pár krokov späť, ale on si položil dlaň na moju ruku. Jeho zovretie bolo pevné a silné. Nemohla som sa pohnúť. Ustarane som sa obzerala za seba. Hľadala som tú jedinú osobu, ktorú som v tej chvíli potrebovala najviac. Harryho.

Zaynova ruka prišla do kontaktu s mojím lícom, opatrne mi otočil hlavu späť. „Máme toho tak veľa o čom sa musíme rozprávať Rose. Teraz si zmätená. Viem to. Dni, ktoré si strávila v tom zámku museli byť peklom. Teraz sa nemusíš báť, si v bezpečí."

„Čo-"

„Si tak nádherná." Pokračoval. „Ale si tiež krehká a malá, nevinná. Bože si tak nevinná..." Jemný úsmev sa umiestnil na jeho perách a ďalej pokračoval.

„Tak moc sa podobáš na Arthura. Bol by hrdý, keby videl ako jeho jediná dcéra vyrástla." Povedal mi a ja som zalapala po dychu, keď spomenul môjho otca. „Poznal si môjho otca?" Spýtala som sa zmätene.

Jeho jemný úsmev sa zmenil v malý úškrn. „Poznám tvojho otca Rose."

Moje ústa začali byť suché a nedýchala som niekoľko sekúnd. Jeho slová ma prinútili zabudnúť na chlad a nebezpečenstvo, ktoré bolo okolo nás. Nechcela som mu veriť, ale moje srdce búšilo tak rýchlo a necítilo nič viac len nádej. Bol môj otec stále nažive? Potrebujem sa ho spýtať túto otázku. Potrebujem odpovede, nič viac než odpovede, a vyzerá to tak, že on je jediný kto mi ich môže dať. „Čo tým myslíš? Je môj otec stále živý? Ako-"