The Beast (-SK preklad-)

19. Bon appetít

Aj keď bolo jeho telo studené ako ľad, cítila som také teplo ako oheň keď sa jeho ruky omotali okolo mňa, držal ma blízko na jeho hrudi, držal ma tu  v bezbečí, zatiaľ čo sme ležali v mojej  posteli.

Hlavu som si pomaly ukladala na jeho hruď zatiaľ čo som počúvala jeho nebijúce srdce.

Jeho hruď sa nepohybovala hore  a dole a keď zavrel oči skoro by ste si mohli myslieť, že je mŕtvy, čo vlastne už bol.   

Rozprávam o zatváraní očí ...  Spal vlastne vôbec?  Nikdy som ho to predtým nevidela robiť.  Ako starý je? Kedy sa zmenil v stvorenie akým  je teraz? Zabil svoju vlastnú matku? Mala by som sa pri ňom cítiť naozaj bezpečne?

„Načo myslíš?“

„Čo?“  povedala som. Zrazu ma niečo vyrušilo z myšlienok a pozrela som sa hore, uzamykajúc kontakt s jeho očami.

„Premýšľaš. Vidím to, tak to nepopieraj“  povedal, kým ma začal pomaly hladiť po ruke.

„Oh uhm naozaj nič zvláštne. Som v poriadku“

Zastavil pohybujúcu sa ruku a namiesto toho ma dosť surovo schmatol za pažu , čo spôsobilo, že som zhíkla a pozrela sa na miesto  kde sa jeho surová, chladná ruka dotýkala mojej pokožky.

„Rose pozri sa na mňa“ požadoval ale ja som nepočúvala.

„Pozri. Sa. Na. Mňa“  povedal,  hovoril každé slovo jasne a oddelene, čím mi naskakovali zimomriavky.

Len z toho dôvodu, že by mi ublížil, ak sa nepozriem, vzdala som sa a pozrela na neho, znova som sa stretla s jeho kamennou tvárou  a očami, v ktorých prebývala dominancia.

„Povedala si, že sa máme lepšie spoznať, nie?  Povedala si, že by si to skúsila“  takmer mi napľul do tváre,  bol  nepochybne naštvaný, že som ho trochu ignorovala. Prikývla som len pre moje vlastné dobro a tiež, pretože som zvedavá ohľadom neho.  Zovretie, ktoré mal okolo môjho ramena zvoľnelo a jeho vyjadrovanie zjemnelo.

„Tak mi povedz. Načo myslíš?“  spýtal sa kým jeho ruka znova začala hladkať tú moju.

Dominantný pohľad nikdy nikdy nezmizol z jeho očí a myslím si, že tiež nikdy neodíde. Niekedy je tak bipolárny. Najprv sa chová ako by mohol byť ten najlepší priateľ na celom svete a dokonca mi pomáha ísť do kúpeľne.  Sakra, dokonca sedí pri mne kým cikám. Nikdy v celom mojom živote som nebola viac v rozpakom.

Keď mu poviem aby trocha ustúpil, alebo ho nepočúvam je dosť majetnicky a nahnevaný. Ugh je toho na mňa príliš veľa. Ale už nemôžem ustúpiť v žiadnom prípade. Sľúbila som mu že sa budem snažiť dať mu svoje srdce, ale neviem či to dokážem

„Koľko máš rokov?“

Nepochybne som ho prekvapila otázkou, pretože sa mu rozšírili oči.

„Prečo to chceš vedieť?“

„Neviem.  Myslím, že som len zvedavá a ako som povedala, musíme sa navzájom spoznať trochu viac“

Prečo to znova robím?

Uškrnul sa predtým než odpovedal.

„Mám 561“

Zalapala som po dychu. Dobre musím priznať, že vyzerá  vcelku dobre aj keď  už je starý.

„Vyzeráš dosť dobre .. uh .. mám na mysli .. si trochu starý a-“

Zastavil ma jeho veľkou rukou, ktorou mi zakryl ústa, zabránil mi povedať viac. Naozaj som to povedala nahlas? Nie, to sa nemalo stať. Čo ak si to zle vyloží?