The Beast (-SK preklad-)

23. Výchova minulosti.

Moje pery boli suché a nos červený a vďaka ceste, ktorú sme si robili medzi stromami sme cválali rýchlym tempom.  Mohla som cítiť chladný, ale ťažký dych Harolda, keď som zúfalo držala hrivu koňa.  Malá vločka spadla z oblohy čo spôsobilo , že les vyzeral pokojný. Nevinný. Akoby tu nič nebolo.  Číhajúci. Pripravený na zabitie.

„Kam ideme?" opýtala som sa.

Videla som Haroldovu ruku púšťať opraty a obmotal ich znova okolo môjho pásu, držal ma v svojej blízkosti. Jeho pery cestovali k môjmu uchu a zastavili, tak som mohla cítiť ich chladný dotyk.

„Nádherné miesto" usmial sa a ja som si nemohla pomôcť, ale tiež som sa usmiala.

Čo sa mi to stalo? Prečo sa musím dobre baviť? Prečo som spolu s 561 ročným vampírom?

Jeho stisk bol tesne okolo mňa, keď sa chopil opratou ako muž a po dobrých 20 minútach nakoniec zastavil. Nemala som poňatia, kde sme. Boli sme blízko mojej dediny, môjho domu? Mohla by som utiecť? Mala by som šancu?

Nie. Nie, Nemala by som to robiť. Nemôžem. Urobil pre mňa tak veľa.. Nemôžem ho zradiť.

„Sme tu" povedal, keď sme konečne stáli. Pustil sa môjho pásu, keď zosadol pôvabne z koňa. Nemrhal časom a položil jeho veľké ruky na moje boky a zosadil ma z koňa. Zaviedol Jacka k najbližšiemu stromu a uviazal ho, aby neutiekol preč. Za sekundu bol znova pri mne.

„Všetko v poriadku princezná?" Opýtal sa, pomaly mi pohladil líce a pritlačil si ma na jeho chladné telo. Jeho košeľa bola trochu otvorená, poskytovala mi výhľad na jeho hruď. Aj keď bol neuveriteľne bledý, bol tiež neuveriteľne nádherný.  Takmer cukríkový pre moje oči. Sakra.

„Áno, samozrejme som" prikývla som, upokojila som ho, že sa tu nič nedeje. Čo sa týka mňa.

„V poriadku" usmial sa, kým začal ku mne približovať, boh vie prečo. Stisk, ktorým mi držal ruku bol tesný, kým sme si robili cestu cez sneh a nemohla som si pomôcť, ale obdivovala som toto miesto, zahrnuté v hustej, bielej prikrývke. Vyzeralo takmer nereálne, že sú tu v noci otrasné kreatúry. Po  2 minútach chôdze sme sa stretli s veľkým jazerom, hustou vrstvou ľadu a snehu, ktoré pokrývali povrch.

Spomienky z toho hrozného dňa z pred piatich rokov sa začali vracať. Ako som ho mohla stratiť. Čo keď to bola všetko moja vina. Slzy mi začali padať z očí, keď som si zovrela ruky tesne okolo mňa.

Nechcela som tu byť.

„Páči sa ti tu srdiečku?" prehovoril jeho chrapľavým hlasom do môjho ucha, ale ja som neodpovedala. Bola som príliš šokovaná, že znova vidím toto miesto. Na rozdiel od Harolda, ktorý pokračoval s úsmevom na tvári.

„Nie je to nádherné Rose? Vždy som ťa sem chcel vziať. Myslím, že by sme tu mohli chvíľu ostať, vieš. Len my dvaja. Možno by sme mohli isť aj na ľad. Neznie to prekrásne princezná?" Povedal vzrušene, ale keď si všimol, že neodpovedám, pozrel sa dole. Pozrela som sa na neho s bezradným pohľadom plných sĺz a jeho obavy sa rozšírili, jeho pery sa trochu pootvorili.

„Baby si v poriadku? Čo sa deje?" rýchlo sa opýtal, zatiaľ čo som  spravila krok späť a vyslobodila si ruku z jeho.

„Nechcem tu byť.." zašepkala som. „Bol to hrozný nápad"

Otočila som sa a kráčala preč, tak rýchlo ako som mohla, hneď potom ako som  videla, že Haroldove pery sa stiahli do rovnej čiary, a videla sklamanie v jeho tvári. Slzy mi stekali po tvári. Nemohla som tu ostať. Nie, prepáč Harry. Tak veľmi ma to mrzí ... Nerozumie tomu.