The Beast (-SK preklad-)

6. Otrok diabla

Nikdy som si nemyslela, že môžu byť nejaké monštrá na svete. Nikdy som si nemyslela, že život môže byť taký krutý. Nikdy som si nemyslela, že toto bude môj osud, ale bola som na omyle.

Byť v bezvedomí bolo niečo strašné. Nevieš čo sa stane a nevieš aké by to bolo.

Snažila som sa pohnúť s hlavou, ale ihneď som sa stretla s bolesťou, ktorá prechádzala celým mojim telom, začínajúc z môjho krku. Zafňukala som a tým som si spomenula. Jeho chladné pery, jemné bozky, jeho šepkanie, tá hrozná bolesť z jeho uhryznutia, satie,  vysávanie života a dve červené oči. Tie, na ktoré nikdy nezabudnem.

Otvorila som oči a ihneď si rovno sadla. Lapala som po dychu a šialene som sa potila. Sedela som na starom, červenom, pohodlnom gauči.  Vlastne bol do cela štýlový. Bola som vo veľkej starej obývačke s veľkým lustrom. Boli tu veľké okná so záclonami a tiež nejaké tie knižnice.  Bola tu tma a jediné svetlo vychádzalo z krbu. Pri ňom bola  fotelka, tiež červená. Moja oči zbadali osobu, ktorá v nej sedela.

Jeho.

Pozeral sa priamo na mňa, jeho oči nikdy neopustili moje. Začala som panikáriť. Tento chlap ma takmer zabil!

„Konečne, myslel som si, že sa niky nezobudíš“ povedal britským akcentom. Neodpovedala som.  Jediná vec, ktorú som urobila bola, že som sa začala modliť aby som toto prežila. Bola som šokovaná.
„Aké je tvoje meno láska?“ opýtal sa ma a ja som znova nechala som ústa zavreté. Videla som, že začal byť nahnevaný, pretože som nereagovala. „Počúvaj srdiečko, spýtal som sa ťa niečo a bolo by slušné, ak by si odpovedala“ povedal, keď  sa naštval. Znova som nereagovala.

V sekunde boli jeho oči červené. Pritisol ma dole na gauč, čím využil svoju upírsku rýchlosť.  Dal mi jeho ruky na môj krk, tak že som nevedela dýchať. Moje ruky sa snažili uchyť tie jeho a začali ho škriabať.

„Nesnaž sa ma vyprovokovať, láska.. Ak sa ťa niečo spýtam, odpovieš mi. Ak ti poviem aby si niečo urobila, urobíš to. Rozumela si?“ rýchlo som prikývla po tom čo nechal môj krk a ja som mohla nechať vzduch vyplniť moje pľúca.

„Takže aké je tvoje meno?“  spýtal sa ma prísne.

„R-Rose Elisabeth Fairchild..“ zašepkala som. Jeho oči začínali byť znova zelené. Boli tak krásne.  Mohli by ste sa v nich utopiť. Prečo nemám ja tak nádherné oči?

„Dobre Ms. Fairchild, Ja som Harold Edwards Styles, ale ty ma môžeš nazvať iba šéf alebo pán, rozumela si? (neviem čo je lepšie či sir a pán alebo šéf a pán :D originál je sir a master)

„Áno šéfe“ (Toto vyznie ako z tej show. :D )
Zobral moju bradu do ruky. Áno jednou rukou. Jeho ruky boli naozaj veľké. Otočil moju hlavu, takže sa mi pozeral do očí. „Pamätaj si, že ti môžem vždy podrezať hrdlo“ povedal mi

Týčil sa nado mnou, čím ma strašil. „Počúvaj pozorne. Odteraz si môj otrok. Urobíš všetko, čo ti poviem. Ak ma nebudeš počúvať, budeš znášať následky. Rozumieš?“

„Áno pane“ otočil sa a podišiel pomaly k ohňu. Bola som blízko k plaču, ale nechcela som oproti tomuto monštru. Čo bol vlastne zač?

Uhryznutie. Satie. Všetka tá krv. Bola tu len jedna možnosť.

„S-si u-upír?“ spýtala som sa.  Nevedela som odkiaľ sa nabrala moja guráž, ale dúfala som, že moja zvedavosť vyhraje. Pomaly sa otočil ku mne a oči upriamil na mňa.

„Áno“ povedal mi.

„Zabiješ ma?“ začal byť naštvaný.

„Ak budeš dobré dievča a budeš počúvať možno nie. A prestaň klásť otázky, môžeš hovoriť len ak sa ťa ja niečo opýtam“ odpovedal nahnevane. Pozrela som sa dole na kolená, aby som nespravila niečo zlé. Keď som sa pozrela naspäť hore, zbadala som, že sa približuje ku mne. Keď už bol pri mne, povedal mi aby som sa postavila.

Moje telo bolo stále slabé od toho uhryznutia, ale snažila som sa postaviť. Keď  som sa postavila, stratila som rovnováhu a spadla som. Čakala som na ten moment, kedy sa môj chrbát dotkne zeme, ale nestalo sa.

Pán Styles ma zachytil. Pomohol mi po tom čo zamrmlal „Ty si taká mizerná vecička“Snažila som sa nepočúvať. Tak či tak som zvyknutá. Ľudia mi to vždy hovorili. Požiadal ma aby som ho nasledovala, tak som aj urobila.

Vyšiel von z obývačky a  vošiel do  veľkej chodby. Zobral si sviecu. Podišli sme k veľkému schodisku a zabočili vľavo. Potom sme zabočili vpravo a vošli do inej chodby. Na jej konci otvoril dvere a stretli sme sa s ďalším schodiskom. Aký veľký bol tento zámok? Keď sme už boli na vrchu, dostali sme sa do ďalšej chodby. Išiel ďalej až na koniec a podišiel k dverám. Pán Styles ich otvoril a prikázal mi aby som vošla.

Bola som v spálni. Bola tu veľká, stará, nebeská posteľ. Taktiež tu bol aj stôl a na ňom kefa na vlasy. Oproti stene bolo veľké zrkadlo. V roku bol veľký gauč a oproti nemu bola knižnica. Bolo tu veľké okno so záclonami, niekoľko sviec a taktiež veľká skriňa.

Vošla som dnu, neistá čo poviem. Otočila som sa a uvidela, že pán Styles stále stojí vo dverách. Pozrel sa na mňa. Prestane sa niekedy na mňa pozerať? Nepovedala som mu, že ma to trápi. Ak by som to spravila, možno by ma nejako potrestal. Konečne prehovoril.

„Toto bude tvoja spálňa. Zostaneš tu, keď nebudeš mať nič na robote“ . Prikývla som.

„Budeš mi robievať raňajky. Musia byť hotové o 7 ráno. Rozumieš?“. Bože to je strašne skoro.

„Áno pane“

„V skrini je pár vecí, ktoré si môžeš obliecť“. Prikývla som znova.

Vstúpil dnu a prišiel ku mne. Keď sme boli pár centimetrov od seba, zastavil. Pomaly sa dotkol mojich vlasov a začal sa s nimi hrať. Potom pomaly chytil moje líce. Jeho studeným dotykom mi prešiel mráz po chrbte. Cúvla som takže sa ma už viacej nemohol chytiť.

Malý úškrn sa rozšíril na jeho tvári. „Poviem ti niečo srdiečko..“ začal sa pozerať do mojich očí. „Nesnaž sa utiecť. Môžeš utekať, ale nemôžeš sa schovať. Nesnaž sa volať o pomoc. Hocikto, kto sa bude snažiť ťa odtiaľto odniesť, zabijem bez milosti“

„Aj tak ťa zavriem, láska“ a stým odišiel preč a zabuchol za sebou dvere. Počula som ako odchádza, jeho kroky boli jasne počuteľné. Keď som počula, že je už preč, nedokázala som sa udržať. Začala som  plakať. Utekala som k posteli a hodila sa na ňu.

Milióny otázok mi prichádzali na um, ale únava bola silnejšia. Za pár minút som pomaly zaspávala s tým, že dúfam sa už nikdy nezobudím.
__________________________________________
Pozn. prekladateľky. 

Prepáčte, že som nepridala skorej časť a vy ste museli dlho čakať, ale môjmu wattpadu nejako jebalo. Nešlo mi sa na neho dostať :DD Každý deň som mala väčšie nervy a dnes keď som zbadala, že ide tak som rýchlo pridala novú časť :D 

ďakujem za vote a komenty :) Potešíte ma aj teraz ? <3 :D 

Hope u like it :)