20. Matka príroda

4.2K 243 19
                                    

Rýchlo som si znova zakryla rameno, hneď ako som zbadala veľké, ale ladné kroky , ktoré prichádzali ku mne, kvôli ktorým som strachom ustúpila. Môj chrbát sa udrel o kachľovú stenu, keď sa ku mne priblížil, hlboko dýchajúc. Schytil ma za pás a pritlačil k sebe, zatiaľ čo extrémne zúril.  Moje posledné sekundy ubiehajú preč a konečne bude koniec.

Hoci mi neublížil, jeho oči behali hore a dole. Ako keby niečo hľadal..

„Kde ťa to bolí?“ – rýchlo povedal.

„Čo tým myslíš?“ -  povedala som mu zmätene.

„Krvácaš Rose! Povedz mi, kde ťa to bolí aby som ťa mohol vyliečiť.“- zakričal na mňa a ja som vedela, že ma cíti. On cíti moju menštruáciu pre Božie dobro! Samozrejme veď je vampír. Čo som očakávala?

„Harold nie som zranená. Som naozaj fajn. Neboj sa.“ – uistila som ho, ale on mi neveril. Veril iba jeho vlastným inštinktom.

Pokračoval v hľadaní nejakej rany alebo nejakého iného zranenia, ale nič nenašiel, čo spôsobovalo, že šalel ešte viac.

„Ja- ja neviem nič nájsť. Si zranená! Rose povedz mi. Povedz mi, kde to máš!“

„Harold naozaj nie som zranená, prosím“

„Rose-“

„Som v poriadku!“

„Povedz mi to sakra!“

„Mám menzes, Harold!“

 V miestnosti sa rozľahlo ticho a jediné, čo som videla bol zmätený výraz na jeho tvári. Snažila som sa niečo povedať, ale on ma vzal do jeho zovretia, ktoré okolo mňa spevnil.

„Čo máš? Prestaň Rose. Teraz nie je čas na hry!“

Teraz som sa zasa ja na neho zmätene pozrela. Čo tým myslí? Nevie čo znamená, že mám menzes?

„Ty niečo čo je menzes?“ – spýtala som sa.

„Nie a nepotrebujem počúvať tieto nezmysly. Teraz mi povedz kde..“

„Mám menštruáciu.“ – povedala som potichu, ale dosť hlasno na to aby to počul.

Zmrzol a jeho pozornosť venoval celú mne. Jeho oči boli červené a jeho výzor... tak vášnivý a plný túžby. Divné ako sa jeho výraz dokáže zmeniť za pár sekúnd.

Pozrela som sa zahanbene dole. To je také trápne, keď to hovorím mužovi. Bolo ticho niekoľko sekúnd a jeho stisk bol o niečo silnejší. Tak silnejší, že začal trocha bolieť. Prečo nič nehovorí? Je šokovaný? Znechutený? Pravdepodobne..

Trvalo pár sekúnd, kým odo mňa odstúpil. Pozrela som sa hore a uvidela ako pomaly a hlboko dýcha. Jeho pery sa trocha pootvorili, zatiaľ čo jeho krvavočervené oči stále nezmizli.

„Harold, si v poriadku?“ spýtala som sa jemne.

„Si plodná?- spýtal sa ma z čista jasne

„Čo som?“ – spýtala som sa zmätene.

„Môžeš mať deti?“- spýtal sa ma znova. Čo to do pekla? Samozrejme, veď som žena! Nemala by som menštruáciu, ak by som nebola!

„Áno.“- pomaly som odpovedala. Nereagoval. Tento muž je z ďaleka ten najdivnejší , akého som kedy videla. Myslím tým, aký chlap sa ma spýta, či môžem mať deti?“

„Ja uh, idem do svojej izby.“ – povedala som predtým, ako som rýchlo vybehla von z kúpeľne Harold mi bol v pätách a lapal po dychu, ako býk.  Keď som vošla do izby išla som rovno do postele. Vošla som do nej a zakryla sa perinami, snažiac sa nájsť nejaké pohodlie. Keď som sa pozrela hore, uvidela som Harolda, stojac pri mojej posteli, skoro sa ma dotýkajúc. Jeho tvár vyzerala stále tak isto, ako v kúpeľni.: vášnivá a plná túžby. Čakala som ešte pár sekúnd, ale on nič neurobil. Len na mňa pozeral, akoby bol zhypnotizovaný.

The Beast (-SK preklad-)Kde žijí příběhy. Začni objevovat