Otvorila som oči a nebola som si vedomá svojho okolia. Dôvod? Všetko bolo čierne. Bola som v temnej izbe. Jediná vec, ktorú som vedela, bolo, že ma bolí pekelne hlava.
Snažila som sa pohnúť a popri tom som zacítila, že ležím na matraci. Nebolo to moc pohodlné, ale omnoho lepšie ako keby som mala ležať na zemi. Snažila som sa postaviť, ale neúspešne. Moje teľo bolo príliš unavené.
Keď sa mi to konečne podarilo, otočila som sa a zbadala som malé okno s mrežami. Snažila som sa pozrieť okolo, ale bolo to moc ťažké. V izbe bola strašná tma. Aj napriek tomu, že lúč z mesačného svitu svietil cez okno.
Bola noc? Oh nie, toto nebude dobrý koniec. Konečne sa moje oči prispôsobili tme. Bola som v žalári. Ako som sa sem dostala?
Moje oči sa porozhliadli do druhú stranu žalára a zbadali staré drevené dvere. Utekala som k nim a zúfalo sa snažila zmiznúť odtiaľ. Keď som dobehla k dverám a snažila som sa ich otvoriť, nešli. Oh áno, to mám ale šťastie! Tresla som do dverí, ale oni sa znova ani nepohli.
„Nerob!“ prísny, chrapľavý hlas zavrčal za mnou. Môj dych sa mi zasekol v krku, ale nezastavilo ma to v úteku. Nie, dodalo mi to ešte väčšiu silu, otvoriť tie dvere.
„Povedal som nerob!“ tento raz na mňa zakričal. Prestala som.
„Otoč sa“ hlas znova zavrčal. Urobila som to a stretla som sa jedine s tmou. Nevidela som žiadnu osobu, či nejaký náznak života. Jedine čo som videla, bol lúč z mesačného svitu, ktorý prenikal cez okno. Môj prudký dych musel byť počuť. Oh nie, toto je pedofil. Chce ma zneužiť a potom ma zabiť!
„Kto si?“ môj strach bol počuť z môjho hlasu. „Kde som? Čo odo mňa chceš?“
Neodpovedal.
„O-odpovedaj m-mi“ zakričala som. Bola som moc vystrašená. Jedinú vec, ktorú som chcela bolo vypadnúť odtiaľto. Ísť do bezpečia. Ale vedela som, že tento chlap alebo čo to je ma nikdy nepustí. Nikdy som nemala utekať do toho lesa.
Čakala som a konečne som sa dočkala odpovede.
„Tebe stačí hádať, mne vedieť“
Prešiel mi mráz po chrbte. Bola som unavená, vystrašená, zmrznutá, ale najviac zvedavá. Kto je toto stvorenie? Mladý? Starý? Kto vie? Jedinú vec, ktorú som o ňom vedela je, že má nízky chrapľavý hlas.
A najviac mi vadilo to, že som toto stvorenie nemohla vidieť. Nakoniec som dostala guráž.
„Ukáž sa“
Počula som pohyb. Prišiel bližšie. Bližšie ku mne.. Blížil sa prekročiť lúč z mesačného svitu. Začala som strácať trpezlivosť, ale aj som sa začínala báť. Pomaly som ustupovala až som sa stretla s dvermi. Počula som krok.. ďalší.. a ešte jeden.
A potom sa konečne postavil na miesto, kde dopadal lúč mesačného svitu. Bola som šokovaná. Toto jednoducho nemôže byť pravda.
Stál tam mladý chlapec. Mal hnedé kučery a smaragdovo zelené oči. Jeho čeľuste zovreli.
Stretla som sa s chlapcom z obrazu.
_________________________________________________
Pozn. prekladateľky.
Nová časť nie je moc dlhá, ale s tým ja nemám nič spoločné :D Nebojte sa už mám preloženú ďalšiu takže je len na vás kedy ju pridám :)
ďakujem za predošlé komentáre k časti a prosím nezabudnite dať aj na túto koment a "VOTE"
Ja viem že sa vám nechce a je to pre vás zaťažko, ale tie ,ktoré píšu/prekladajú vedia aký dobrý pocit a aké šťastné ste po nejakom komentári hoc akého typu :D
AND PLEASE FOLLOW ME, I WILL FOLLOW YOU BACK! <3
YOU ARE READING
The Beast (-SK preklad-)
FanfictionThe Beast ***VAROVANIE*** Tento príbeh obsahuje násilnícke a sexuálne scény. Rose vedela že tento svet je plný záhad, plný záhad ktoré treba objaviť. Vždy snívala o normálnom živote bez obáv alebo akejkoľvek viny. Ale jasné, osud rozhodol inak. Beh...
