The Beast (-SK preklad-)

30. Zapečatené ústa

Život vyzerá byť nudný, keď nie je nič čo by ste mohli robiť. Dobre teda , aspoň niečo užitočné.

Veľké okno v mojej izbe mi dovoľovalo pozerať sa na veľkú dedinu okolo celého zámku. Domy a ulice boli celé pokryté bielym kobercom, zatiaľ čo pár ľudí sa snažilo dostať do obchodu. Nevyzerali chudobne, začo som aj bola rada. Princezná alebo nie, nechcem sa pozerať na niekoho, kto bojuje o svoj život. Ako princezná, by som nikdy nedovolila také životné podmienky, pretože dobre viem, aké zle je tak žiť.

Náhle klopanie na dvere ma prekvapilo. Strach, že tmavovlasý anjel prišiel znova, ma nútilo rozmýšľať nad otvorením dvier. Namiesto toho som položila hlavu na dvere s uchom priloženým proti nim, snažiac sa počúvať čo je na druhej strane.

Po ďalšom klopaní som odtiahla hlavu a rozhodla sa otvoriť. Po niekoľkých hlbokých nádychoch sa moja ruka načiahla po kľučke. Pomaly som otvorila dvere a zastavila, keď som mala pár centimetrov priestor na to, aby som videla.

Moje oči mi padli na mladého tmavovlasého anjela. Malé strnisko mu pokrývalo čeľusť, ukazujúc mi, že už nie je chlapcom. Jeho opálenie a postava boli obe pokryté uniformou, ktorú nosili strážnici. Na porovnanie so Zaynom tento chlap mal oči plné milosti a rešpektu, nie arogancie. Ihneď som sa s týmto mužom cítila prijemne. Bol len o niekoľko centimetrov vyšší odo mňa.

Keď videl, že sa ani nesnažím niečo povedať, začal on.

„Vaša výsosť.." poklonil sa, no stále som nebola zvyknutá, keď sa mi klaňali.

„Volám sa Aidan. Aidan Dorman k vašim službám." povedal.

„Som tu, aby som Vám asistoval počas tohto pobytu, slečna. Ak by ste niekam potrebovala ísť alebo ak budete niečo chcieť. Nebojte sa zavolať ma a ja prídem."

Všetky veci išli ako po masle. Veľmi som si cenila tohto chlapa. Jeho meno bolo Aidan a ponúkal mi pomoc, ktorú som naozaj potrebovala. Ale nemyslím si, že som potrebovala sluhu. Je to správne ak ho nazývam sluhom?

„Dobre" podarilo sa mi povedať a prikývla som.

On tiež prikývol, potešený mojou odpoveďou. Narovnal si chrbát, keď si dal ruky zaň.

„Dobre slečna, je tu niečo, Čo by ste v tomto momente potrebovali?"

„Poslal Vás môj otec?" Vyhŕkla som.

Muž rozšíril svoje oči, predtým než znova nadobudol svoj profesionálny výstup.

„Jeho veličenstvo chce len to najlepšie pre Vás, slečna. Požiadal ma, aby som sa o Vás postaral a pomohol vám, keď to budete potrebovať. A budem dbať na to, aby som Vás spravil šťastnou. To môžem sľúbiť."

Úprimne ma vôbec nezaujíma, čo chce môj otec, takže som pomaly prikývla, predtým ako som poriadne otvorila dvere. Išla som do haly a za sebou zavrela dvere. Postavila som sa pred jeho vysokú postavu, pozerajúc sa na svoje vykrúcajúce sa nohy na zemi.

„Pane, ja.."

„Oh nie, prosím slečna.." Prerušil ma „viac by som preferoval, ak by ste ma nazývali Aidan. Len Aidan. Ja, uh, nemám žiadnu pozíciu na to, aby ste ma oslovovali pane."

Jeho slovami ma donútili pozrieť sa hore a porozmýšľať nad tým, kto vlastne Aidan je. Samozrejme je to anjel, ale má rodinu? Ženu? Nejaké deti? Má rameno, na ktoré by sa mohol vyplakať, keď sa stane niečo zlé? Alebo žije pod pravidlami a požiadavkami kráľa, chrániac ho pred bytím šťastným a normálnym životom?