The Beast (-SK preklad-)

5. Chuť anjela

Rose´s POV

Hodiny ubehli. Ani neviem koľko je.. osem? Deväť? Možno desať? Koniec koncov dosť na to aby som vedela, že je ráno.  Zobrala som si svoju šatku a kabát. Trocha slnka svietilo cez okno, takže som mohla o niečo lepšie vidieť izbu. Teda ak sa to izbou dalo nazvať.. Vyzerala inak denným svetlom ako mesačným. Neviem, bolo to niečo divné...

Bola som unavená. Sedela som na matraci, chrbtom opretá o stenu. Snažila som sa cez noc spať, pretože viem, že to potrebujem. Ale nech sa snažím  akokoľvek, nedalo sa to. Strach bol moc siný..

Strach z toho čo príde. Strach zo smrti. Strach z toho muža..

Okrem toho všetkého, som bola hladná. Myslím tým, nejedla som deň. Hladovala som.  Ani som sa nedotkla toho kúska chleba, ktorý na mňa hodil. Bol starý, špinavý a plesnivý.

V žiadnom prípade to nebudem jesť. Ani mi nedal vodu. Potrebujem zúfalo tú tekutinu.  Potrebujem ju cítiť, ako mi steká dolu hrdlom. Moje ústa boli smädná. Nezostanem tu dlho, ak mi ju nedá.

Bez vody a jedla je tu len jedna vec, ktorá sa môže stať.

Začínam byť slabá.

Toto bol samozrejme jeho plán. Vedela som, čo robí. Nechal ma hladovať, som slabá, takže  si so mnou môže robiť, čo chce. Bola som určená len na sex samozrejme..

Myšlienka, že ruky toho idiota by boli na mojom tele, bola nechutná. Nie toto sa nemôže stať! Mám len šestnásť  pre božie dobro. Som panna. Nechcem stratiť svoju nevinnosť tým pedofilom. Nie, môže si zobrať  hoc aké teľo aké by len chcel, ale nebude to moje! Nebude!

Zbadala som myš, ako si hryzie do kúsku chleba. Aspoň niekto je šťastný.

Zrazu som počula slabé kroky. Boli hlasnejšie a hlasnejšie, niekto išiel bližšie a bližšie k dverám.

Počula som kroky zastaviť a odomykať dvere. Otvorili sa a ja som sa stretla s vysokým ,kučeravým chlapom. Neviem.. Harold bolo jeho meno?

Musím byť silná. Nemôžem plakať. Nemienila som ukázať môj strach tomuto chlapovi. Ak umriem, umriem zo statočnosti.

Harry´s POV

Čakal som desať hodín. Dosť si myslím.. Bože bol som smädný. Moje hrdlo bolo suché a moje teľo ma začínalo bolieť. Áno, to sa stáva, keď nedostanem dlhšiu chvíľu krv do teľa.

Nemohol som čakať dlhšie, takže som sa vybral k zámku do väznice. Keď som sa priblížil k dverám, počul som jej silné bytie srdca. Vedela, že prichádzam.  Keby  by len vedela, aké sú moje plány...

Cítil som jej silu z jej krvi, moje tesáky sa tlačili von. Moje inštinkty šaleli. Keď som konečne otvoril dvere, zobral som kľúče a otvoril dvere.

Bola tam.  Na starom matraci. Studená, bledá a zraniteľná. Vošiel som dnu a zamkol drevené dvere, ktoré boli za mnou.  Zrýchlilo sa jej bytie srdca. Vedel som, že sa bojí. Boji sa mňa. Nedávam jej to za vinu. Možno si myslí, že ju znásilním, ale nie. Nepotrebujem to. Nemám žiadne ľudské túžby, nikdy som nemal. Narodil som sa tak.

Narodil som sa na zabíjanie.

Pozrel som sa na jej bledú tvár. Bola celkom pekná. Ale nebolo tu nič iné, čím by som sa mohol uspokojiť, ako jej krv.

Moje oči zbadali kus chleba, keď malá myš utiekla naspäť do diery.

„Nestaráš sa o jedlo?“ opýtal som sa jej.