The Beast (-SK preklad-)

8. Mŕtvoly pod nami.

Stála som bez výrazu v jedálni, mysliac  nad rozbitou šálkou. Nemohla len tak zmiznúť. Nemyslím si, že je táto miestnosť magická. Nie.. niekto ju odniesol a jediná osoba, ktorá by to mohla byť, bol on.

Šéf.

Prečo to odniesol? Ako povedal, je to len šálka.

Moje myšlienky sa prerušili, keď som počula ako niekto vošiel do miestnosti. Cítila som  ako jeho oči horia, keď sa pozerajú na môj krk. Ak by vedel pohľad zabíjať, tak by som bola práve mŕtva.

„Umy sa a obleč si nejaké iné oblečenie. Začínaš od dneska“

Všetko bolo okey, ale potom som si spomenula, že nemám žiadne iné oblečenie. Mám jedine tie nádherné šaty, ale v tých sa nedá upratovať a pracovať.  Mr. Styles sa chystal opustiť miestnosť, ale ja som ho veľmi opatrne zastavila.

„Ehm... Pane?“ spýtala som sa. Bola som si dobre vedomá do akého nebezpečenstva som sa mohla dostať. „Áno?“ spýtal sa. Bože, jeho oči sú nádherné. Boli také krásne zelené, vyzerali ako magický les. Najkrajší les, aký som kedy videla. Sprosté prirovnanie, ja viem, ale je to pravda.

„Prepáčte pane, ale ja nemám žiadne iné oblečenie“ . Pozrel sa na mňa tými jeho zelenými diamantmi s prísnym výrazom na tvári. Oh nie, dúfam že som ho nenahnevala.. Alebo?

„Tie šaty, ktoré sú v tvojej skrini ti nestačia Mrs. Fairchild?“ – spýtal sa ma krutým tónom.

„Nie. Vlastne tým myslím áno pane. Sú veľmi krásne.“ Som mŕtva.

„Tak aký je potom problém?“ spýtal sa veľmi nepríjemne. „Dobre.. mohli ste si všimnúť..“ začala som.

„Pane mohli ste si všimnúť, že tie šaty nie sú veľmi pohodlné do práce“ povedala som, pozerajúc sa do zeme. Snažila som sa vyhnúť jeho zeleným očiam, ktorý pozerali priamo na mňa, pozorujúc moje chyby, neistoty  a tajomstvá. Na pár sekúnd bolo ticho, ale ako keby to trvalo roky.  Malý úsmev sa mu zakrádal na tvári, ukazujúc  tie jeho krásne jamky, ktoré má. Oh, prestaň na to myslieť Rose!

Konečne znova prehovoril. „Oh, vidím, že si chceš obliecť to čudesné oblečenie z tvojho storočia.“  Prikývla som  s hlavou, ktorá sa stále pozerala dole.

„Myslel som na to“ povedal. Prešlo pár sekúnd.

„Poď so mnou“ rešpektoval ma. Zjavne sa už rozhodol. Nasledovala som ho po dome, až sme sa dostali k schodom, ktoré viedli dole do najtemnejšieho miesta v tomto zámku. Mr. Styles išiel dole schodmi so sviecou v ruke, ale ja som zaváhala. Vedela som, že bude dole zima a tma. Cítila som chladný vietor, ktorý ovial moju tvár. Nechcela som sa znova vrátiť do žalára.

Všimol si, že nejdem za ním, tak sa otočil a pozrel na sa mňa hore.

„Povedal som aby si ma nasledovala“  povedal. Hnev sa začala tvoriť hlboko v ňom. Žena, ktorá ťa porodila sa za teba musí hanbiť!“

„A-ale.. Pane ja..“ povedala som vystrašene. Ani nie za sekundu bol pri mne hore, čím využil svoju upírsku rýchlosť. Veľmi ma vystrašil, cúvla som späť, ale jeho ruka sa obmotala okolo tej mojej, takže som ďalej nemohla.

Pozerali sme sa obaja navzájom do svojich očí. Moje boli plné strachu a tie jeho plné hnevu.

„Ak nepôjdeš dole schodmi, v sekunde ti roztrhnem srdce. Rozumela si?“ zakričal.

„Á-áno pane. Samozrejme pane“ povedala s trasľavým hlasom.

Doslovne ma strčil na schody pri čom kričal „Škaredý, úbohý zbabelec.“