The Beast (-SK preklad-)

4. Väznica

Toto nemôže byť skutočné. Tento chlap..  Musí byť mŕtvy.  Tým myslím.. čítala som jeho denník a ten bol napísaný v ruku 1565 takže.. Bože kam som sa dostala?

„Ty.. Ty.. Musíš byť mŕtvy.. Videla som ten obraz v tej izbe. To si ty.. ako?“

Pozeral sa na mňa bez mihnutia oka. Bolo to strašidelné. Pozeral sa mi do očí, bez toho aby mi odpovedal. Moje srdce mi bilo silno v hrudi. Zmätok mi bol vidieť na tvári. Prečo mi nedopovedal?

Bola som zúfalá. Len som chcela ísť domov , takže som stratila som posledný kúsok hrdosti, ktorý som mala.

„Prosím“ nebola som ďaleko od plaču. „Prosím, prosím ťa.. dovoľ mi odísť. Nechaj ma ísť domov“

A potom prišla odpoveď, ktorej som sa najviac bála.

„Nikdy!“

Malá slza sa mi kotúľala po líci a spadla na zem. Ubehlo pár sekúnd a on zas prehovoril.

„Ústup“

Čo tým myslel? Ja sa neviem pohnúť. Bola som ako prikovaná na mieste. Bola som plná žiaľu.  Plná nenávisti, ale najviac plná strachu zo smrti.

„Povedal som ustúp!“ zavrčal, ale moje teľo znova neposlúchalo.

Zrazu ma veľká ruka schmatla a tresla na zem, ďalej od dverí. Pristála som s hlasným buchnutím.  Na zemi som si poškriabala lakeť. Ihneď som zacítila krv, ktorá mi kvapkala pozdĺž mojej ruky.

Otočila som sa a pozrela sa hore. Dve červené oči na mňa dole pozerali.  Triasla som sa. Rana na lakti ma každú sekundu bolela viac.

Zrazu otvoril tie ťažké dvere kľúčom, ktorý vydal škripľavý zvuk. Svetlo osvietilo izbu.  Musela som niekoľkokrát  žmurknúť aby sa moje oči prispôsobili.

Keď sa konečne prispôsobili, pozrela som sa na dvere. Bol tam a pozeral sa na mňa dole s červenými očami. Konečne som uvidela viac ako jeho tvár. Ak si myslíte, že bol štýlovo oblečený, myslíte si zle. Vyzeral ako keby sa zastavil v čase. Mal na sebe všetko čierne. Véčkové tričko, nohavice, boty a aj dlhý kabát. Bolo to typické staré oblečenie. Neviem ani z akého to môže byť storočia.

Bol veľmi vysoký. Týčil sa nado mnou, ako kráľ, ktorý stojí pred svojim sluhom.  Kto vie.. možno som bola jeho sluha.

Oproti mne nebolo nič iné ako monštrum.  Monštrum, ktoré mi zruinuje život. Zničí všetko, čo mám. Monštrum, ktoré ma nakoniec zabije.

Zrazu strčil ruku do vrecka jeho kabátu. Čo tam hľadá? Nožík? Pištoľ? Ale nie..

Vec, ktorú vybral pol kus chleba. Hodil to na mňa. Skončilo to na mojej nohe. Pár sekúnd som sa na to pozerala, ale potom som sa znova pozrela na neho. Zaobchádzal so mnou ako zo zvieraťom v zoo, hodil mi nejaké jedlo a čakal, či ho zjem alebo nie.

„Dúfam, že sa ti táto návšteva bude páčiť“

A potom zavrel dvere, bez akéhokoľvek súcitu. Zavrel ma v temnote. Počula som zámok takže som vedela, že ma znovu zavrel.

Postavila som sa a utekala k dverám, snažila som sa to otvoriť, ale bez šťastia. Začala som kričať.

„Prosím! Nechaj ma odísť! Nemôžeš ma tu len tak nechať! Prosím“

Vzdala som to po niekoľkých minútach. On už bol ďaleko preč. Nič ma nevyslobodí z tohto žaláru. Sedela som na zemi oproti dverám, kolená som mala pritisnuté k hrudi a plakala som.

Zaslúžim si naozaj toto? Zaslúžim si tu zhniť? Prečo? Prečo som ja ten šťastlivec zo všetkých ľudí na svete?

Harry´s POV

Zavrel som dvere bez milosti. Zavrel som ju v temnote. Zavrel som dvere a odložil si kľúče. Pár sekúnd na to som ju zacítil za dverami, snažila sa otvoriť. A potom som počul krik.

 „Prosím! Nechaj ma odísť! Nemôžeš ma tu len tak nechať! Prosím“

Musím priznať... snažil som sa ju nepočúvať, pretože ma to k nej ťahalo. Nechcel som tu ľudí. Teda aspoň nie živých. Ona bola prvá. Bola prvá, ktorá prežila, ale nie na dlho.

Čoskoro ju zabijem. Položím svoje tesáky na jej chutnú pokožku a vycicám ju (preložte si to ako chcete, bolo tam drain :D ) Budem ju piť, až kým nebude suchá. Do poslednej kvapky.

Bože potrebujem to. Nemal som to tri dni a proste to potrebujem.

Krv.

Keď padla na zem, hneď som ucítil, že je zranená. Nevidel som krv, ale cítil.  Cítil by som to aj na míle ďaleko.

Túžim po jej krvi. Ochutnať tú lahodnú, teplú tekutinu. Všetko, za tými dverami. Pripravené pre mňa.

Počkám ešte pár hodín, aby bola slabšia a nemohla bojovať.

A potom ju budem mať.. 

___________________________________________

pozn. prekladateľky. 

Máte novú časť! :) Tá predtým bola o niečo kratšia tak som vám dala skorej ďalšiu. :D Len sa bojím, že vám to sem všetko pridám a potom budeme čakať na autorku.. Odkedy som vám pridala "prológ"  ešte nedala novú takže neviem aký ma ona systém :'D 

Každopádne vám ďakujem za komentáre a VOTE ani neviete akú radosť ste mi tým urobili :) 

Prosím aj teraz keby ste napísali nejaký komentár, len nech viem, že to čítate kludne ma poteší aj typu "ďalšiu" to ma najviac nabije energiou a potom idem prekladať :D