The Beast (-SK preklad-)

31. Rozhovor s matkou

Zmätené zamračené pohľady niekoľkých zamestnancov na mňa hľadeli, keď som bežala do haly, tak rýchlo ako to moje nohy zvládali. Prešla som cez niekoľko dvier a vyšla som pár schodov, predtým ako som vtrhla dnu veľkými drevenými dverami, ktoré patrili trónnej sieni.

Zastavila som sa pri pohľade na oboch mojich rodičov, ktorí sa hádali, skoro kričali. Prestali hneď ako si ma všimli a otočili hlavy smerom ku mne.

Oči môjho otca držali len prísny a odmietavý pohľad, pripomínajúc mi akú hanbu som mu ako dcéra spravila. A moja matka, boh ju žehnaj, sa smiala od ucha k uchu. Niečo čo som veľmi dlho nevidela, oh bože ako moc mi to chýbalo.

Taktiež som sa na ňu usmiala, zabúdajúc na to trápenie, ktoré som s ňou jednu dobu mala.

„Mama.."

„Zlatko..."

Rozutekali sme sa k sebe. Ruky obkrútila okolo môjho tela, pobozkala ma na líce a ja som znova pocítila aké je to mať mamu. Zápach po alkohole z nej zmizol a namiesto toho moji nosné dierky vyplnila vôňa mydla a kvetov.

Prestala piť? Stala sa z nej úplne iná osoba?

Otec sa nám otočil chrbtom, predtým ako odišiel zo siene, zatvárajúc za sebou dvere. Nemohla som si pomôcť, ale pociťovala som k nemu silnú nenávisť.

Pocit zmizol tak rýchlo ako som ucítila mamu odstupovať odo mňa a oči sa mi začínali lesknúť. Jej výraz bol spokojný a šťastný.

„Si v bezpečí, srdiečko." Povedala, zatiaľ čo ma držala oboma rukami za líca, akoby ani neverila, že som tu.

„Som rada, že ťa vidím. Veľmi si mi chýbala, Rose, nemáš ani tuše-"

„Tiež si mi chýbala, mami" povedala som „Hoci si nepamätám ani kedy naposledy si bola triezva"

Po mojich slovách ostala ticho, pravdepodobne si spomenula na tie roky, keď sme žili v chudobe. Viem, že to možno vyznie hrozne, ale veci, do ktorých ma dostala počas tých pár rokov boli ešte horšie.

Jej ruky opustili moje líca, zatiaľ čo ona sa zahanbene pozrela do zeme, predtým ako vzdychla.

„Poďme sa o tom porozprávať niekde, kde je viac súkromia, dobre? Tu to vyzerá, že aj steny majú uši."

Prikývla som a nasledovala som ju ku dverám, ktorými som pred malou chvíľou vošla. Keď sme išli, všimla som si strážnika, ktorý sa na mňa pozrel odmietavým pohľadom. O tom čo sa stalo hádam vie celý zámok? Vedia čím som si prešla?

Vedia o ňom?

Keď som prešla okolo strážnika, ukázala som mu prostredník, predtým ako som ďalej nasledovala mamu.

Zrazu som si uvedomila, že ideme do mojej izby, keď som si všímala haly viac a viac. Keď sme vstúpili, všimla som si, že tam Aidan nie je, ale nemala som čas na to, aby som uvažovala, kde môže byť, pretože ma matka schmatla, po tom čo zatvorila dvere. Zobrala ma k posteli a naznačila mi, aby som si sadla.

Sadla si taktiež. Moje ruky si vzala do svojich, no neodvážila sa pozrieť mi do očí. Bola zahanbená, tým čo spravila. Nie len mne, ale aj svojmu manželovi.

Otec si myslel, že budeme v bezpečí po tom čo odišiel. Že sa o mňa matka postará a že zo mňa vyrastie silná a zdravá žena. Zlyhala a chýbalo k tomu málo, aby spravila správnu vec. Ale je to moja matka... Nenávidím svoju matka?

„Verím, že ti Arthur povedal celý príbeh." Začala, zatiaľ čo sa na mňa trocha kukla.

„Povedal." riekla som a ona rýchlo prikývla. Zacítila som ako sa jej začali triasť ruky.