Mesačný svit svietil ponad les. Rieka vyzerala nádherne. Na kopci, na ktorom som stála bolo chladno, keďže fúkal studený vietor. Sneh pokrýval krajinu. Vyzeralo to ako obraz, ktorý bol citom namaľovaný starým, chudobným chlapom .
Ale nebolo mi chladno. Aj keď som stála vonku v zime, všade bol biely sneh, bolo mi teplo. Vietor mi fúkal cez vlasy. Cítila som sa šťastná. Relaxovala som.
Cítila som sa mocná, statočná a tak silná, že by som mohla zničiť celý svet. Už som nebola človek.. bola som netvor.
Pozrela som sa dole.. Mala som na sebe pekné, dlhé, biele, saténové šaty. Mali dlhšie rukávy a stuhu tesne pod mojimi prsiami., z ktorej bola na mojom chrbte vytvorená mašľa. Nemala som V výstrih, boli normálne, také aké majú byť. Hoci som sa nevidela, vedela som, že ma šaty skrášľujú.
Moje vlasy voľne viseli vo svojich prirodzených vlnách. Mala som na sebe zlatý náhrdelník s malým príveskom v tvare srdca. Cítila som ako vytvára chlad na mojej koži, ale aj tak bol nádherný. Nikdy som si nemyslela, že budem mať na sebe tak drahý šperk.Moje nohy boli bosé, ale nevyzerali byť modré z tej zimy, hoci tu bol sneh a všetko bolo mrazivé aj spolu s riekou. Hrubá vrstva ľadu zakryla jej povrch .
Spomenula som si ako som išla na laď a začala sa korčuľovať. Bola som stále malé dievčatko. Nevediaca o všetkom tom nebezpečenstve, ktoré bolo skryté v zime. Ten ťažký život. Niekedy si prajem, aby som sa mohla vrátiť v čase. Naspäť v čase, keď bol môj otec ešte nažive a moja mama nebola alkoholička. Ak by som sa mohla vrátiť v ten deň.. ten jeden deň.. mohla by som zabrániť tomu, aby môj otec zomrel.
Prešlo odvtedy 5 rokov a ja som nikdy nezabudla a ani nezabudnem. Nikdy by som nestratila pocit viny, ktorý zhnil vo mne.
Vďaka mesačnému svitu som mohla jasne vidieť celý les. Videla som každý detail z neho.
Pozrela som sa za seba, obdivujúc moje krídla. Boli dosť veľké a biele. Mesačný svit na ne žiaril, čím im dodával nádherný lesk. Milovala som ich. Každé perie bolo pre mňa špeciálne. Urobili ma tým, kým som.
Urobili ma mocnou a silnou. Urobili ma perfektnou bytosťou, ktorou som.
Hlasné počutie vlka z diaľky spôsobilo, že sa moje krídla roztiahli a odtlačili odo mňa vzduch preč.Bola som rýchla. V sekunde som lietala vo vzduchu ponad les, zatiaľ čo som sa pozerala dole na krásny pohľad. Biely koberec dával lesu magický vzhľad. Nemala som žiadny cieľ. Len som robila to, čo tak veľmi milujem. Lietanie. Neprestala som lietať ani po tom, čo som uvidela vrch starého zámku medzi stromami.
Hneď ako som ho zbadala som vedela, že s ním niečo nebolo v poriadku. Niečo temné..
Takže som z bezpečnosti zmenila smer. Moje veľkolepé krídla urobili ladný pohyb, keď som sa poha. Odišla som od zámku, tak rýchlo, ako som len vedela. Keď som ho už nevidela, zaplavila ma úľava, ale len na pár sekúnd.
Z tmavej noci som počula hlasné zavrčanie. Pozrela som sa dole.
Mladý chlap ma nasledoval s takou rýchlosťou, že to nemohol byť človek. Zavrčal ako nejaké zviera popri tom ako ma sledoval. Pozeral sa na mňa s jeho tmavými červenými očami. Priala som si aby som ich už nikdy viac nevidela. Jeho kučery spackal vietor.
Pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý značil, že sa rozhodol ma chytiť a nikdy nepustiť.
Hoci som vedela, že ma nedostane pretože som vyššie a mimo dosah, bála som sa.
YOU ARE READING
The Beast (-SK preklad-)
FanfictionThe Beast ***VAROVANIE*** Tento príbeh obsahuje násilnícke a sexuálne scény. Rose vedela že tento svet je plný záhad, plný záhad ktoré treba objaviť. Vždy snívala o normálnom živote bez obáv alebo akejkoľvek viny. Ale jasné, osud rozhodol inak. Beh...