The Beast (-SK preklad-)

32. Transformácia

Po večeri som sa vrátila naspäť do mojej izby, aby som si dala teplý kúpeľ v kúpeľni, ktorá bola hneď vedľa mojej izby. Dala som si na seba hodvábnu, bielu nočnú košeľu, ktorá ma zakryla až po kolená a vyšla von.

Keď som znova vošla do mojej izby, uvidela som Aidana, ktorý stál priamo pred mojou posteľou. Ruky mal za chrbtom a stál vzpriamene. Rozmýšľala som, či ho tak učili stáť, alebo si len povedal, že to vyzerá viac profesionálnejšie pre túto prácu.

Na zvuk otvárajúcich sa dverí sa pozrel hore a oči mu padli na mňa. Zavrela som za sebou dvere veľmi opatrne, bez žiadneho zvuku, predtým ako som vstúpila do mojej izby. Venovali sme si úsmev, predtým ako jeden z nás prehovoril.

„Vaša matka ma poprosila, aby som tu ostal predtým a počas Vašej transformácie. Dôvod, ktorý povedala bol, že nie ste moc nadšená z Lorda Zayna." Povedal, chichotajúc sa.

Prikývla som, chichotajúc sa samej sebe.

„Povedala by som, že to je ešte pekne povedané, Aidan."

„Dobre, takže je veľmi zlé to, že za malú chvíľku príde. Odporúčam držať si svoje mačacie labky ďalej od neho. Nechcel by som ho nahnevať. Videl som, čo dokáže urobiť a nie je to pekný pohľad."

„Ale no tak, Aidan. Nezaujíma ma, ak naštvem toho holuba. Nebojím sa ho. Okrem toho, som dcéra kráľa. Neopovážil by sa mi ublížiť. A ak by to spravil, pravdepodobne by za to zaplatil vlastným životom."

Aidan nevedel ako reagovať. Neusmieval sa, ale mal ustráchaný pohľad. Akoby si myslel, že neviem čo robím. Možno má pravdu. Tak či tak...

„Už ostáva len pol hodina do veľkého momentu." Povedal. „Ste pripravená?"

„Samozrejme, že nie."

Ani som nemusela rozmýšľať čo povedať, pretože som vedela, že ani po mesiacoch by som na toto nebola pripravená. Aidan vzdychol.

„Samozrejme, že ste nemali toľko času, aby ste nad tým mohli porozmýšľa-"

„Len pár hodín, ale to je v poriadku." Prerušila som ho, zatiaľ čo on len prikývol.

„Koľko máš rokov Aidan?" opýtala som sa ho.

„22, madam."

„Takže už si si prešiel svojou transformáciou. Ak sa môžem spýtať... aké to bolo?"

„Hrozné." Povedal, zatiaľ čo sa chichotal. Dobre, tak teda ďakujem za upokojenie, Aidan, veľmi si to vážim.

„Trvalo mi to štyri a pol hodiny, kým mi krídla narástli. Tá bolesť, ktorú pri tom cítiť... Vlastne, neviem to moc vysvetliť. Je to akoby do Vášho chrbta tlačili niekoľko nožov, niekoľko hodín. Bude to pekelná noc, Vaša výsosť. Je mi to ľúto." Povedal.

Srdce mi začalo biť ešte rýchlejšie a tvár mi zbledla. Som si istá, že si Aidan všimol aká vystrašená som, tak rýchlo dodal, že budem fajn. Každý anjel v našom kráľovstve si tým prešiel, tým istým procesom. Nie sú v tom žiadne nebezpečenstvá a ráno sa na tom všetci zasmejeme.

Ale jeho slová zlyhali v podporovaní. Vlastne, myslím že mi pukne srdce od stresu.

„Nie som pripravená na tento život, Aidan. Bojím sa, čo sa mi stane." Povedala som mu, sadajúc si na posteľ, pohľadom dole, čiže som mu nevidela tvár.

„Nebuďte, Vaša výsosť. Budete v poriadku a ja tu budem s Vami celú noc. Neopustím Vás, sľubujem." Povedal a nemohla som byť viac vďačná za kamaráta ako je on, teda ak ho tak môžem nazvať.