The Beast (-SK preklad-)

29. Je to všetko pravda.

Na začiatku bolo všetko trocha rozmazané. Akoby som ležala v čiernej diere bez akéhokoľvek zvuku. Dodalo mi to pokoj, ktorý som si v tejto chvíli pripustila. Ale všetko dobré raz skončí, tak ako táto chvíľa. Záblesky z predošlej udalosti, chveli moje telo a taktiež aj moje malé chĺpky na chrbte sa mi zježili.

"Tvoj otec je stále na žive."

"Si princezná Andisu. Kráľovstva anjelov."

"Prečo by som mal byť ja ten zlý?"

"Nezoberieš ju odomňa preč!"

"Ona nie je tvoja Harold, ani nebola."

Stále som videla šípky, ktoré narážali do Harryho tela, zatiaľ čo kričal, padajúc na svoje kolená. Nezabúdajúc na krutý smiech, ktorý vychádzal z úst môjho únoscu, Zayna, keď sme vzlietli do vzduchu. Alebo na pohľad Harryho, keď si uvedomil, že ma stratil.

Moje oči a ústa boli pootvorené, zatiaľ čo som lapala po vzduchu. Moje srdce bilo rýchlo a mohla som cítiť ako sa mi do očí nahrňajú slzy. Rýchlo som ich zahnala  a pozrela sa na okolie, zatiaľ čo ma slnko skoro oslepilo.

Baldachýn, na ktorom som sedela, bol pokrytý bielymi, bavlnenými perinami a stál v strede izby, v ktorej som bola. Mnoho veci v tejto izbe bolo z dreva. Dvere, steny, nábytok. Jediné veci, ktoré sa líšili boli okná, luster a kozub. Táto izba bola veľmi teplá, vidiecka, až vám dávala pocit domova. Ale ja som vedela, že toto nebol ten prípad. Bez ohľadu na to, aké pohodlné periny podobnou boli. Bola som ďaleko od domova..

Keď som si všimla, aké šaty mám na sebe, spomenula som si na nádhernú noc, ktorú som s Harrym strávila, dokým na nás nezaútočili. Koľko snahy vložil do tejto noci  a to ako sme sa smiali a tancovali. Oh, ako mi vyznal lásku, šepkajúc mi to do ucha stále a stále odznova.

"Si tak nádherná, Rose. Milujem ťa, tak moc. Si moja, navždy zlato. Môj malý anjel. Nikdy ťa nenechám odísť, nikdy."

Začervenala by som sa pri tejto spomienke, ak by som nebola v takejto situácii.

Chýbal mi. Oh bože, chýbal mi tak moc a to som ho nevidela len.. Koľko to je hodín? 4-5? Nemala som ani tušenia. Jediná vec, ktorú som vedela bola, že Zayn, ktorého penis by som najradšej vytrhla a nakŕmila ním stratených, ma zobral preč od chlapa, ktorého milujem a mojou úlohou bolo nájsť ho. A tak som aj spravila.

Bez toho aby som ďalej pozerala na izbu som si to namierila k dreveným dverám. Kovová kľučka, ktorá ma chladila na pokožke, sa pomaly pohla a otvorila dvere.  Po tom ako som opustila izbu som si uvedomila, že to bola tá najhoršia vec, akú som mohla urobiť.

Tmavovlasý anjel stál v strede chodby. Na sebe mal oblečený stále biely oblek a ruky mal za sebou vzadu na chrbte. Jeho oči sa pozerali na zem, zatiaľ čo sa prechádzal tam a naspäť, už bez krídiel. Zvuk mojich krokov ho prinútilo pozrieť sa rovno na mňa. Pohľad z jeho očí mi dodal silný, ale chladný pocit, ukazujúc mi akou arogantnou osobou je.

Ďalšiu vec, ktorú som spravila, bola, že sa sa pokúsila vrátiť naspäť, no zastavili ma dvaja strážnici, ktorí mi bránili v ceste. Stály tam pred 10 sekundami? Prisahám, že som ich nevidela.

"Vidím, že sa predo mnou snažíš znova ujsť." započula som za sebou hlas anjela. Anjela? Povedzme, že holuba.

"Nechaj ma Zayn, ver mi, nemám náladu sa s tebou rozprávať." povedala som, snažiac sa, aby to vyznelo ako vyhrážka.

Otočila som sa, len aby som ho mohla vidieť uškierať sa. Jeho oči boli plné pobavenia, ako keby si užíval to, že si zo mňa môže robiť srandu. Potriasol hlavou, zatiaľ čo sa na sekundu pozrel na zem.