The Beast (-SK preklad-)

12. Krása ruže.

Zobudila som sa kvôli slnečnému lúču, ktorý svietil cez otvorené okno. Chladný vietor sa dostal do izby, čo mi spôsobilo zimomriavky. Ležala som na bruchu, relaxovala som. Cítila som sa tak fajn. Som v nebi?

Otvorila som oči a otočila sa s tým, že uvidím Mr. Styles ale stretla som sa s čistým vzduchom. Musel odísť.

Odkotúľala som sa na jeho polku postele a položila si hlavu na jeho vankúš. Nádherná vôňa starého pergamenu a mäty  znova udrela do mojich nosných dierok. Milujem to. Milujem jeho vôňu.

Spomienky sa mi začali vracať do hlavy z minulej noci. Pomaly som sa pozrela na moju pravú ruku. A áno stále to tam bolo. Moja značka.

Navždy môj anjel.

Krv už netiekla a už to ani nebolelo, ale jazva tam ostane navždy. Jazva, ktorá mi to bude stále pripomínať.  Vždy mi to bude pripomínať jeho sebectvo. Nikdy neprestane. Zimomriavky mi prešli po chrbte, pri pomyslení na to.

Pozrela som sa na moje hodinky. 10:14 wow. Spala som dlho. Ďakujem ti bože že už nemusím pracovať inak by som zomrela.

Postavila som sa z postele a podišla k skrini. Vybrala si z nej outfit a išla do kúpeľne. Ako zvyčajne som sa umyla a dala si na seba oblečenie. Odišla som z kúpeľne a pomaly sa blížila k veľkej hale, očakávajúc že tam uvidím Mr  .Stylesa, ale nebolo po ňom ani stopy.  Stála som na vrchu veľkých schodov a pomaly schádzala dole.

Svetlo vyplnilo halu, vďaka mne ovšem. Ak by som nevystrela záclony, bola by tu stále tma.

Keď som do nej vošla, znova tu po ňom nebolo ani stopy. Veľké zrkadlo uchytilo moje oči a pomaly som prišla k nemu. Uvidela som veľkú ranu na pravej strane mojej hlavy, ktorá sa pomaly liečila spolu s ostatnými škrabancami a modrinami.  Kruhy, ktoré boli pod mojimi očami pred pár dňami zmizli. Ďakujem ti bože za ten nádherný odpočinok, ktorý som mala. Hoci, tu bola jediná možnosť ako ma opísať.. bola som hrozná a škaredá.

„Obdivuješ sa drahá?“ nízky, chrapľavý hlas ma vyrušil z myšlienok. Ihneď som sa otočila a zbadala ho pred sebou s malým úškrnom na tvári.

Znova mi prebehli hlavou spomienky zo včerajšej noci.

„U-uh nie pane, J-ja uh som len.. Neboli ste tu tak..“

„Bol som tu celý čas láska moja“ povedal bez výrazu v tvári. Jeho zelené diamanty sa na mňa pozerali, zatiaľ čo to hovoril Ihneď som sa pozrela na zem so zmäteným výrazom na tvári. Takže on tu celú dobu bol? Neobťažoval sa prísť za mnou? Nie.. on preferuje pozerať sa na mňa. Vlastne by som mohla povedať, že ma stalkuje.

Prerušili sa mi myšlienky, keď som započula ako sa jeho boty dotýkajú zeme, približujúc sa ku mne. Keď prišli jeho čierne boty na pohľad, zastavil a ja som sa pomaly pozrela hore.

„Otoč sa prosím“- prikázal mi. Kde sa vzala tá jeho milosť? Naposledy bol z neho šialený surovec. Urobila som to čo chcel. Otočila som sa tvárou k zrkadlu.

Mr.Styles prišiel o krok bližšie  ku mne, tak že sa obtieral jeho hruďou o môj chrbát. Váhavo položil ruky na moje boky a pozrel sa do zrkadla. Vôňa mäty a starého pergamenu, znova udrela do mojich nosných dierok, vďaka čomu som relaxovala na jeho hrudi.

„Teraz mi povedz čo vidíš.“ Zašepkal mi do ucha chladným dychom, ktorý mi spôsobil husiu kožu. Moje ústa sa pomaly otvorili, zatiaľ čo som dýchala dnu a von. Pozrela som sa na seba, ale zbadala som to isté čo pred pár minútami. Hroznú osobu.

„Nevidím nič iné ako hlúpe, bezcenné dievča. Nie som ničím výnimočná alebo podobné. Ani moc pekná “pozrela som sa na zem, keď som dohovorila.  Slzy mi začali padať po tvári a ja som sa rozhodla nechať ich tak. Nechcem sa už znova vidieť. Mám toho dosť..