The Beast (-SK preklad-)

26. Nečakané Vianoce.

Kráčať dolu po schodoch so šatami, ktoré som mala oblečené, musela byť jedna z najväčších výziev, ktoré som kedy mala. A predsa sa mi podarilo zísť bezpečne po schodoch.

Byť takto oblečená je pre mňa úplne nová vec, ale zvyknem si. Urobila som si pekný účes, ktorý bol dosť namáhavý, pretože mám množstvo vlasov. Tým, že mám oblečené tieto šaty a drahé šperky, som si istá že stojím viac než milión libier. Kto by si to pomyslel.

Zámok bol veľmi tichý, keď som prichádzala do jedálne, ktorá bola na moje prekvapenie tmavá. Kde je Harry? Som si istá, že mi povedal, že sa tu stretneme o šiestej ...Pomaly som vošla dnu, opatrne aby som o niečo nezakopla. Ak by som padla v týchto šatách určite by mi trvalo hodinu, kým by som vstala.

„Harry.." Povedala som,  kým som sa snažila v tme poobzerať, čo však nefungovalo. Izba ostala tichá. Keď som si pomyslela, že na mňa zabudol a toto všetko som urobila pre nič, zacítila som dve silné ruky, ktoré sa okolo mňa obmotali. Môj chrbát sa pritlačil na pevnú hruď a zacítila som chladné, ale jemné pery na mojom uchu. Je tu. Môj Harry.

„A tam stojí

Stvorenie predo mnou

Dar od bohov

Do náručia diabla

Jej chvenie, zlaté telo

Chvenie sa od strachu

Ale ešte aj netvor v mojom vnútri

Toto nechce počuť

A tam stojí

Studená, smutná a zlomená

Ale možno sa nikdy nedozvie

Pravda je môj dôkaz"

Potom ako som počula tie nádherné slová, ktoré raz pre mňa napísal, zacítila som jeho ostré tesáky na mojom krku, jemne sledujúce moje tepny, predtým než mi sal kožu. Jemne som zavzdychala a on zavrčal spokojnosťou.

„Oh bože...Vyzeráš nádherne." Vzdychol a ja som sa začervenala. Tipovala som, že tie šaty zabrali...

„Nemôžeš ma vidieť." Povedala som a on sa zasmial. „Srdiečko, vyzerá to tak, že si zabudla čo som a čoho som schopný." Zasmiala som sa na jeho slovách. „Ako by som mohla zabudnúť?"

Po tom čo slová opustili moje ústa sa do jedálne znova pomaly vkradlo svetlo a ja som zalapala po dychu nad pohľadom, ktorý sa mi naskytol. Všetky sviečky sa naraz rozhoreli  a môj pohľad padol na stôl plný jedla. Bol nádherne upravený, pokrytý lupeňmi ruží. Pár ich bolo dokonca aj na podlahe. Moje srdce sa pri pohľade na to roztopilo. „Veselé Vianoce, Rose" Zašepkal mi Harry, predtým než ma pobozkal na líce.

„To všetko si urobil pre mňa?" Spýtala som sa neveriacky, zatiaľ čo som sa otočila aby som bola tvárou k nemu. Prikývol. „Samozrejme, urobil som to pre teba láska moja. Zaslúžiš si to." Povedal a ja som neváhala a obmotala si ruky okolo neho. Nikto to pre mňa neurobil. „Ďakujem! Ďakujem ti veľmi pekne Harry." Povedala som, predtým než som sa na neho pozrela s pravdepodobne najväčším úsmevom vôbec. Harry sa tiež usmial a oprel si čelo o to moje. „Baby, pre teba čokoľvek. Čokoľvek." Povedal. Nedokázala som uveriť, aká som šťastná. Harry nás od seba priveľmi odtiahol, až som sa zľakla.

„Mali by sme začať s večerou. Vyzeráš byť hladná." Povedal a ja som s úsmevom prikývla, ale Harryho tvár bola zamračená. Okamžite som vedela načo myslí, ale čakala som kým začne hovoriť sám, čo nakoniec urobil. „Dnes si ešte nič nejedla, alebo áno Rose?" Opýtal sa opatrne, ale ja som nevedela čo mu mám odpovedať. Bola to pravda, dnes som nič nejedla. Mala by som mu to povedať, ale viem aké citlivé téma to pre neho je. Rozhodla som sa klamať.