The Beast (-SK preklad-)

10. Diabol so srdcom.

Nasledujúci deň bol normálny. Nič nezvyčajné, divné sa nestalo. Mr. Styles a ja sa moc často od kedy sa to stalo nerozprávame. Myslím si, že je obaja preferuje mlčanie.

Keby sme boli v rovnakej miestnosti, bolo by to nepríjemné. Ja by som stála s krvavočervenými lícami, pozerajúca sa do zeme, zatiaľ čo on by ma zámerne sledoval, pozerajúc každý môj pohyb.

Deň prešiel a bolo okolo 21:45. Dala som si na seba svoje krásne biele, nočné šaty a posadila sa na posteľ, čítajúc knihu. Bol to hlúpy príbeh o farmárovi, ktorý so svojou rodinou utekal pred vlkolakmi. Existujú aj oni? Myslím tým, keď sú aj upíry možno sú tu aj vlkolaci.

Zavrela som knihu a položila ju na môj nočný stolík.

Hoci som tu už pár dní, nikdy som nevidela poriadne zámok. Keďže tu zostávam naveky, mala by som vedieť aké tajomstvá ukrýva tento zámok. Takže som sa postavila a so sviecou som podišla k dverám.

Vošla som to tmavej chodby. Trochu som sa bála. Nikdy neviete, čo tu môže byť ukryté. Rozhodla som sa, že pôjdem na najvyššie miesto v zámku. Takže som išla schody po schodoch, dvere po dverách. Po tom som sa konečne dostala do cieľa, kde už neboli žiadne schody. Bola som znova v nejakej chodbe, a ja som vedela že som v najvyššom mieste na zámku.

Nasledovala som chodbu až na koniec. Boli tam dvere, ktoré boli trocha otvorené. Pomaly som ich otvorila viac a vošla dnu so sviecou v ruke, aj keď som ju nepotrebovala.

Izba bola osvetlená. Bol tu v nej obrovský stôl, stojaci v strede miestnosti. Taktiež tu bola knižnica. Na druhej strane boli veľké sklenené dvere, ktoré viedli na balkón. A áno, potrebovala som nejaký ten čistý vzduch, takže som otvorila dvere a vstúpila na balkón, do chladnej noci.

Keďže zámok bol dosť veľký, bola som metre od zeme, ale nebála som sa. Nie, vlastne tá výška mi dávala úžasný pocit. Pocit slobody a statočnosti.

Studený vietor fúkal cez moje vlasy, čím mi spôsobil zimomriavky. Snažila som sa započuť každú zvuk, ale nepočula som nič.

Ticho pokrylo celý les. Všetko v pokoji spalo. Nepočula som vytie vlkov, jediná vec, ktorá sa dala počuť bol vánok vetra.

Pohľad, ktorý som mala bol úžasný. Mesačný svit žiaril ponad les, čím mu dával magický lesk. Videla som rieku, ktorá bola zmrznutá a povolaná k mlčaniu. Keď som sa pozrela doľava, uvidela som svetlá z dediny. Mojej dediny. Chýbal mi môj domov. Bude všetko v poriadku? Bude v poriadku moja mama? Hľadá ma niekto? Veľa otázok zaplnilo moju hlavu.

Moje srdce bolo plné žiaľu a smútku. Predstava, že nikdy nebudem môcť opustiť toto miesto. Bola hrozná. Viem, že ma nikto doma nepotrebuje a že ma moja mama neľúbi, ale po tom všetkom..

Je stále moja mama a ja ju milujem, bez ohľadu na to čo robí.

Napravo som videla veľkú zadnú záhradu so živým plotom okolo nej. Nechcela som si pripomínať, čo sa skrýva v zadu tejto záhrady. Tým som si len uvedomila, že čo ak urobím jeden krok zlý.. zapojím sa k nim a budem jedna z tých mŕtvych.

Zrazu som bola vyrušená z mojich myšlienok, keď som začula niekoho otvárať sklenené dvere. Otočila som sa a stretla sa s mojim nadriadeným Mr. Stylesom.

Nezavrel dvere, ale nechal ich otvorené aby ten studený vzduch vošiel do domu. Vyšiel na balkón a začal sa ku mne približovať, zatiaľ čo sa mi pozeral do očí.

A tam stál

Toto stvorenie oproti mne

Poctivý, statočný a silný