The Beast (-SK preklad-)

33. Zoznamovanie

Vyzeralo to, akoby ubehli hodiny od mojej transformácie, keď som znova nabrala vedomie. Viac zábleskov z toho, čo sa stalo a spomienok zaplavilo kúty v mojej polo spacej mysli. Ležím na bruchu. Strasiem sa, keď zacítim, že na sebe nemám nič, len spodnú bielizeň a hrubú bandáž okolo mojich pŕs, zakrývajúc miesto na chrbte, kde mám dve veľké diery.

Pomaly som si začala všímať svet. Jemnú, čerstvo voňajúcu plachtu podo mnou. To mi napovedalo, že musel niekto vymeniť periny, zatiaľ čo som bola mimo. Môj sluch sa zlepšil v porovnaní s minulou nocou. Ten piskľavý zvuk už úplne zmizol a nahradilo ho upokojujúce ticho prázdnej izby. Jemné dýchanie vedľa mňa ma prinútilo otvoriť oči. Boli suché a ihneď som si ich musela stlačiť kvôli slnečnému lúču, ktorý prenikal cez okno. Chcelo sa mi ich zavrieť.

Ale neurobila som to a miesto toho si moje začali zvykať. Niekoľkokrát som zažmurkala, aby som ich zvlhčila. Ďalej som len počula mamin hlas, ale nevedela som rozoznať jej tvar tela. Sedela na bielom gauči pri posteli a slnečný lúč jej svietil na chrbát. Kvôli môjmu prebudeniu sa ihneď postaví a posadí sa vedľa mňa na posteľ. V ruke drží handru, ktorá vyzerá byť mokrá. Na jej tvári vidím mračenie a to že je ustráchaná.

„Môj bože, zlatko si v poriadku? Máš za sebou pekelnú noc." Povie mi, zatiaľ čo mi položí handru na čelo, stierajúc preč všetok pot z môjho čela, ktorý sa musel vytvoriť, zatiaľ čo som spala.

„Mami, prepáč mi za slovník, ale cítim sa ako hovno." Poviem, hýbajúc s rukami. Ďalej si pod seba podložím ruky a jemne sa pozdvihnem, snažiac sa prerolovať na chrbát. Zasiahla ma veľká bolesť, ktorá mi pripomenula moju situáciu.

„Oh nie, moja drahá" povie mama, zatiaľ čo mi položí ruky na plecia, snažiac sa ma udržať na mieste. Snažím sa zaboriť si hlavu do vankúša, zatiaľ čo znova ležím na bruchu.

„Rany na tvojom chrbte ti nedovolia robiť to, čo by si chcela. V tomto momente si veľmi slabá a musíš sa vyliečiť. Odporúčam ti spať na bruchu aspoň nateraz. Nechceme narobiť ešte viac škody, že nie?" prikývnem. Zo včera si pamätám len záblesky a to ma desí, pretože neviem, či sa zo mňa skutočne stal anjel.

„Ako dlho som bola mimo? Kedy skončila moja transformácia? Nepamätám si." Opýtala som sa mami.

„Tvoja transformácia skončila 06:33 ráno a bola si mimo skoro 8 hodín. Už je 02:24 poobede." Povie.

6 a pól hodín tak s tým som porazila Aidana. Hoci nie som moc šťastná s mojím malým víťazstvom. Otvoria sa dvere a vojdú Sofie a Katelyn. Mama si zamrmle malé „konečne" hneď ako si všimne ich prítomnosť.

„Rose, Katelyn a Sofie sú tu, aby ťa vykúpali a postarali sa o tvoje rany. Stratila si včera veľa krvi, čo je vlastne normálne, ale odporúčam ti nenamáhať sa v nasledujúcich dňoch." Prikývla som a ona mi položila teplú ruku na líce. Sklonila sa a položila trocha popraskané pery na moje čelo, bozkávajúc ho.

„Nechcem, aby ti niečo znova ublížilo." Zašepkala. Moje srdce sa roztápalo, znova som si dala ruky pod hruď, snažiac sa postaviť a silno ju objať, no skôr ako sa mi to podarilo ma moja mama usmernila naspäť na miesto.

„Nie, to je v poriadku zlatko. Nechcem, aby si čerpala svojou energiou. Ale rozumiem ti, ľúbim ťa."

„Aj ja teba, mama."

Postavila sa a až teraz som si všimla tie nádherné zelené šaty, ktoré mala na sebe. Nič pre stredný vek. Boli v celku moderné. Zelená perfektne pasovala s jej blond vlasmi. Išla k dverám, prechádzajúc okolo Sofie a Katelyn.