The Beast (-SK preklad-)

25. Príbeh netvora

Slabé zimné slnko jasne žiarilo cez dve veľké okná, zatiaľ čo som sa zobudila. Harryho telo zakrývalo to moje, zatiaľ čo som počúvala jeho jemné chrápanie, jeho dych ovieval moje líca. Nádherne rúžové pery a jeho vlasy absolútne rozstrapatené kučery. Vyzeral tak dokonale. Chcela som zdvihnúť ruku a pohladiť ho ale nemohla som. Zovretie, v ktorom ma držal bolo príliš pevné a ak som sa snažila urobiť čo i len najmenší pohyb, mohla som ho vidieť mračiť sa v spánku, zatiaľ čo jemne vrčal. Vyslovila som jeho meno, nie príliš nahlas alebo potichu, ale len natoľko, aby som ho zobudila. Okamžite otvoril oči a obozretne sa obzrel okolo seba. Keď videl, že som stále v jeho náručí, uvoľnil sa, nahlas si povzdychol. Usmiala som sa, vždy je tak ustarostený...

„Dobré ránko" povedala som a konečne som mala možnosť položiť si ruku na jeho hlavu, moje prsty pomaly prechádzali cez jeho kučery. Naklonil hlavu dole, jeho pery sa spojili s mojím krkom a pomaly mi bozkával pokožku. Zamrmlal „Dobré ránko kráska" Potom ako to dopovedal, zodvihol svoje telo, než sa prevalil na chrbát a ja jeho hruď som mala celkom odhalenú. Sakra... odkašlala som si.

„Myslela som si, že upíry nespia" povedala som a predtým než mi odpovedal sa zasmial. „Spíme, ale nie moc. Spíme len vtedy, keď sme naozaj unavený" Povedal a ja som prikývla. „Takže skvelý Harry Edward Styles bol včera unavený z nič nerobenia?" Zasmiala som sa. „Oh láska, nechaj ma byť s tebou a budem mať dôvod byť unavený" uškrnul sa skôr než na mňa mrkol. Obmotal jeho silné ruky okolo mňa a vytiahol si ma na neho. „Si tak oplzlý!" zasmiala som sa a on spravil to isté. Zrazu som cez nočnú košeľu zacítila jednu z jeho rúk na mojom zadku, predtým než sa tam jemne zahniezdila som zacítila na mojom uchu znova jeho pery. „Jedine kvôli tebe bejby" zamrmlal a pľasol ma.

Zľahka som vhupla do jeho zovretia. Úžasné teplo sa rozliehalo mojím telom a nemohla som si pomôcť ale páčilo sa mi to. Nikdy som si nemyslela, že by ma mohol natoľko dostať. Pomaly som si položila hlavu na jeho hruď. „Som polichotená" povedala som nervózne. „Mala by si" hravo sa zasmial. Obe jeho ruky boli znova okolo mňa, ako ma ovoniaval jeho tvár sa mi zaborila do vlasov a ja som si nemohla pomôcť, ale zasmiala som sa. Náhle som si uvedomila aký je dnes deň.

„Dnes sú Vianoce Harry." Povedala som sa a zadívala som sa na neho. Usmial sa. „Ako by som mohol zabudnúť zlatko?" Povedal, predtým než mi dal pusu na čelo.

Deň pokračoval, boli 3 hodiny poobede. Sedeli sme s Harrym v izbe na gauči, kde som ho prvýkrát videla. Pripadá mi to ako roky...Nič moc sme dnes nerobili. Jednoducho sme sa rozhodli dnes mať rozkošnú vianočnú večeru, Harry trval na tom že navarí, s čím som samozrejme súhlasila. Nemohla som sa sťažovať. Predtým ma nikdy nesklamal s jeho kuchárskymi zručnosťami. Tiež som sa rozhodla ho dnes večer prekvapiť, a to tým, že si oblečiem jedny zo smiešnych šatov z môjho šatníku na poschodí. Možno sa mu budú páčiť...aspoň dúfam.

Ležala som na Harryho hrudi, kým ma jeho ruky zvierali v náručí tak ako zvyčajne, ale dospela som k tomu, že sa mi to páči. Rozprávali sa o tak smiešnych veciach, a nemôžem zabudnúť na jeho hrozné vtipy, ktoré nikdy nezlyhali a priniesli mi úsmev na tvár. Čas doslova letel.

Pohľad mi padol na malú, zelenú knihu na Harryho stolíku. Jeho denník. Napísal do neho viac než naposledy čo som ho čítala? Som tak zvedavá. Jediná vec, ktorú si pamätám je časť, kde písal o tom ako zabil svoju vlastnú matku. Ale ako? Ako môže dieťa zabiť vlastnú mamu? Mala by som sa spýtať? Neviem. Rozhodla som sa to risknúť.

„Harry môžem sa ťa spýtať niečo ...osobné? Hoci si myslím, že pravdepodobne nebudeš chcieť odpovedať." Spýtala som sa a pozrela sa na neho, aby sa nám stretli pohľady. Prikývol. Čokoľvek láska, môžeš sa ma spýtať čokoľvek a ja ti odpoviem pravdivo." Povedal a ja som išla nato.