Behind the wolf borders

Prolog

Môj život sa zmenil v sekunde, keď sa stala tá najhoršia vec ktorú som nečakal ani v najhoršom sne. Stratiť dvoch ľudí ktorých ste mali veľmi radi vás veľmi zmení.

Prechádzal som našou bránou celý dobitý a s kameňov tvárou. Vôbec som nevedel ako to mám mojej rodine oznámiť a čo vôbec budeme robiť. Keď som už vchádzal do sídla tak sa na mňa stráže pozerali smutným pohľadom. Ja som im ani pohľad nevenoval a otvoril vchodové dvere. Z hlboká som sa nadýchol a pobral sa do pracovne, kde som si dal zavolať moju rodinu. Keď som vošiel do pracovne a porozhliadol sa, bolo to tu stále rovnaké.

Pristúpil som k spisom ktoré tu mal môj otec pekné rozložené. Postupne som ich prezeral do tej doby než som počul otvorenie dverí. Mama ma hneď tuho objala a začala plakať no ja som musel byť silný. Objatie som jej opätoval a povedal nech si sadne.

„Aron kde je otec ? Len mi nepovedz že ..." nedokončila lebo to nedokázala ani povedať. Sklonil som hlavu a pozeral sa na stôl. Nechcel som sa jej pozrieť do očí. No nemohol som jej klamať a tak som je povedal pravdu.

„Je mi to ľúto no zomrel" povedal som napäto a snažil sa byť silný. Moja mama hneď začala nariekať a a po chvíli skolabovala. Ja som hneď zavolal doktora a povedal mu nech sa o ňu postará čo najlepšie.

Prešlo už pár dní a ja som sedel v otcovej pracovni a prezeral si všetky veci. Tá bolesť bola neznesiteľná. Vedel som že mame dlho dní už nezostáva. Bohužiaľ to je udal spriazdnených duši. Ak vám zomrie druh/družka je veľká pravdepodobnosť že aj vy.

„Alfa, váš otec nechal závet. Chceme sa s vami o Tom porozprávať" povedal jeden z hlavných členov rady a ja som sa pobral do zasadacej miestnosti.

„Váš otec bol výborný Alfa. Bol síce svojský no vedel čo robí. A vy pane, vy ste od teraz Alfom svorky. Tak si to želal váš otec" povedal a ja som prekvapene pozeral na neho. Neprešla ani chvíľa a človek ktorý tu pri mne sedel sa postavil a začal vrieskať.

„Prosím ? Ako mohol dať jeho za Alfu svorky ?! To ja mám to právo kurva" zvrieskol a bolo vidieť že nebolo ďaleko od toho aby úplne vybuchol.

„Ty zasraty hajzel !" zreval a chcel má zdrapit, no ja som mal vynikajúce reflexy a spacifikoval ho.

„Bohužiaľ, tak si to želal váš otec" povedal jeden z členov rady a ja som dotičného človeka pustil.

„Toto ťa vide draho Aron" zavrčal a pobral sa het. Ja som si znovu sadol a podpísal papiere ktoré bolo treba. Môj otec ma naučil všetko a bol som mu za to vďačný.Svorka ma v pohode priala a ja som sa pustil do práce Alfu.

„Alfa, mám pre vás informáciu ktorú by ste mali vedieť" povedal strážca ktorý sa objavil vo dverách. Keď mi ju povedal, tak som skoro dostal infarkt. Nemal som s tým človekom dobrý vzťah, no mali sme rovnakú krv. Ale nikdy by som nečakal že by niečo takéto spravil. Okamžite som ho našiel a zobral ho do teraz už mojej pracovne.

„Ako si mohol ty zasraty hajzel. Zabiť vlastného otca. Narafičit to. To ti ani kus neni ľúto matky ?" vrieskal som a držal ho za golier pri stene. No keď som sa pozrel na jeho ksicht, pochopil som že to všetko bola pravda. Bolo mu to jedno. Surovo som ho hodil na zem. Môj hnev sa nedal krotiť a ja som ho ani krotiť nechcel.

„Tak si to poďme rozdať v súboji pred celou svorkou. Uvidíme kto mal byť naozajstným Alfom" povedal slizkým hlasom a ja som súhlasil. No už teraz som vedel že vyhrám. A potom ho vyhostím zo svorky. Pred svorkou sme sa obaja premenili a pozerali na seba vražedne.

„Vyzývam vášho Alfu na súboj" povedal cez frekvenciu a všetci sa z prekvapeným pozreli na neho. Neprešla ani sekunda a hneď sa na mňa vrhol. Bojovali sme ako zmyslom zbavený, no keď už skoro vyhrával a bol nadomnou som ho z celej sily kúsol do krku a odhodil na stranu. Boli sme celý dobitý. Hneď som sa na neho vrhol a surovo ho poškrabal po boku. Potom som ho znovu zdrapil a hodil do stromu. Bol som ako keby besny. Z papule mi tiekli sliny a môj pohľad bol vražedný. Prišiel som k nemu a videl že z ťažká dýcha. Moju ľabu som položil na na jeho bok do ktorého som mu zaril svoje pazúre a on zakňučal.

„Nie som ako ty. Vypadni a ak sa tu ešte raz ukážeš už nebudem milosrdný. Za zradu sa platí. Hlavne za zradu od vlastnej krvi" zavrčal som a ustúpil o krok. Narovnal som sa a čakal čo urobí. On sa s tažkostou postavil a pomali odkráčal preč. Nechal som stráže nech ho sledujú či naozaj opustí hranice svorky. Chcel som mať istotu.

Keď som bol pred sídlom mi niekto oznámil tú najhoršiu správu na svete.
Moja mama zomrela.

A to bol ten moment kedy som sa rozhodol že už nechcem mať city. Ľutoval som všetko. No najviac som ľutoval to, že som zabil kamaráta ktorý má vôbec nezradil tak ako som si myslel.