Behind the wolf borders

Kapitola XXXII.

„Ach braček vieš aké je to nádherné vidieť ťa predomnou na kolenách. Nádherný pohľad" zodvihol mi palcom bradu tak aby som sa na neho pozeral. No ja som ju hneď odvrátil na bok za čo som si vyslúžil päsťou do ksichtu. No našťastie som sa udržal. Odplul som krv a pozrel sa znechutene na neho. Zasratý hajzel. Toto oľutuje. Nechcel som kurva veriť že som prehral. No najviac čoho som sa bál bola ona. Dúfam že jej nič nespravil, inak ho zabijem. Ach Lucy, dúfam že si v poriadku. Klačal som na kolenách a nebol schopný slov. Sklonil som hlavu a sledoval zem predomnou. Moji strážcu sa na mňa iba smutne pozerali. Nikdy by nemali vidieť takto svojho Alfu.

„Musím uznať že tá tvoja duša je vážne kosť. Ja na tvojom mieste by som ju už dávno pretiahol braček. Má tak krásne .." tak a dosť. Vyšvihol som sa na nohy a zdrapil ho za golier jeho košele. Takto o nej hovoriť nebude. Odporný hajzel.

„Drž hubu ty bastard inak" nedopovedal som lebo mi skočil do reči. Idiot.

„Inak čo zabiješ ma ? Haha dráhy Aron, nemáš už šancu" pozeral sa na mňa bez známok zdesenia a jeho stráže ma hneď od neho odtrhli. Snažil som sa im vytrhnúť, no nedarilo sa. Znovu ma zhodili na zem, no tento krát ma už aj držali aby som sa nepostavil. On si narovnal košeľu a niečo strážcovi povedal. Po chvíli z dverí prišiel ten bastard. Mal som chuť mu ten jeho ksicht rozkopat a vidieť ho pomali umierať, no teraz by som to isto nedokázal.

„Aa vítam ťa Aron Reyes" zasmial sa a zaškeril. Isto sa tešil že ma vidí na kolenách.

„Vidim že už som ťa konečne dostal dráhy Aron" zašepkal mi a následne mi silnú jebol do tváre. Krv ktorá sa mi nahromadili v ústach som vyplul tesne ku jeho nohám. Mal som ti to pluvnuť na topánky ty hajzel. Odporné sa na mňa pozrel a prikázal nech ma zoberú het. Stráže ma zdrapili a chceli už zobrať, keď v Tom Carlosovi zazvonil mobil a po chvíli sa zo strachom pozrel na Frederika.

Zrazu som započul zavrčanie a ty dvaja magori sa pozreli hneď pred seba. Rýchlo som sa pozrel a uvidel tmavo sivo bieleho vlka a pri ňom moje stráže vo vlčej podobe. Bol som prekvapený, no rýchlo som sa spamätal, vytrhol sa strážam z rúk a hneď sa premenil na vlka. A teraz uvidíš. S vlkom sme si prehodili pohľadi. Plán bol nasledovný, zabiť každého kto nám bude stáť v ceste.

„Neboj Aron my sa o nich postaráme" povedal cez frekvenciu Karter. Ja som iba prikývol a pozrel sa na tých dvoch ako išli niekam het. Mne neujdeš braček. Dostanem ťa. Rozbehol som sa a pobral sa za ním. Po chvíli som ho našiel. Nemal kam ujsť a tak sa premenil. Frederika som neriešil. Karter sa o neho postará. Ja som sa vrhol na brata a začal sa boj. Teraz uvidíš za to všetko.

„Teraz nemáš šancu. Vzdaj sa lebo inak ťa zabijem" zavrčal som a pozrel sa na neho. V očiach som mal plamene zúrivosti.

„Nikdy" zreval a vrhol sa na mňa. No uhol som sa a on dopadol na ľaby. Využil som to a silno ho zdrapil za krk. No vymamil sa a znovu sme sa na seba surovo vrhli.

Už neviem ako dlho sa tu naťahujeme ale už som videl že nevládze. Mal odomna samé rany. Surovo som ho zdrapil a hodil do steny. S rachotom padol na zem a z hlboka dýchal. Krv ktorá mu tiekla z rán bola aj hneď na podlahe.

„Nemal si si začať braček. Povedal som ti že nevyhráš" zavrčal som mu pri uchu a labov mu zadriapol do krku. Stráže po chvíli prišli a ja som dal rozkaz nech ho zoberú do cely. Frederika už tiež dostali za čo som sa hneď poďakoval Karterovi. Zrazu ma zabolelo v boku a ja som začal funiet a kňučať. Bolesť sa stupňovala a ja som nechápal čo sa deje.

Aron musíme ju nájsť okamžite. Tá bolesť je od nej, cítiš ju lebo jej niekto ubližuje.
Hneď mi povedal vlk a ja som vyštartoval von. Premenil som sa a nasadol do auta jedného zo strážcov.

Karter pochopil kam uháňam. Kývol hlavou nech idem a ja som rýchlo naštartoval auto. Dúfam že už nebude neskoro. Uháňal som za Richardom a dúfal že je u neho, inak ma asi porazí. Tá bolesť bola neskutočná. Už dlho som takú nikdy necítil a vedieť že jej ešte niekto ubližuje má privádzalo do šialenstva.

Drvil som volant v rukách a z hlboka dýchal, no neprestávalo to. Nedokázal som ani plynulo dýchať, tak hrozne mi to zvieralo hrudník. Našťastie svorka bola v bezpečí keďže Karter tam poslal svojich bojovnikov a tým sme mali nad tými sviniarmi prevahu. Hneď ako som uvidel Richardove sídlo som pridal na plyn, zastavil pred sídlom auto a rútil sa za ním.

„Richard kde je Lucy kurva ?!" zvrieskol som na cele jeho sídlo a zúfalo zavrčal. Kurva, prečo musím mať tento pocit. Zožiera má ! Po chvíli som ho uvidel, no ten pohľad ktorý mal neveštil nič dobré.

„Odišla, vybehla zo sídla a nevieme kde je" keď to povedal, zatočila sa mi hlava a len tak tak som sa udržal aby som neskončil na kolenách.

„Čoze ?! Čo ste jej kurva povedali ?" vrieskal som ako zmyslom zbavený. Vôbec som sa nespoznával. Ako mohla kurva odísť. Do frasa tu už. Toto je už za hranicami všetkého čo môžem zniesť. Kurva ! Prečo som si toto zaslúžil bohyňa prečo ?

„Nič, ona zistila pravdu a ušla" ozvala sa Richardova manželka a bolo vidieť že mala slzy v očiach. Sami za to môžu. Klamali jej a mysleli si že to len tak predýcha ? Musím ju nájsť a je mi jedno že mi ju Richard nedovolí zobrať. Zoberiem si ju a hotovo. Otočil som sa smerom ku lesu a chcel sa pobrať ju hľadať, no to čo som uvidel mi totálne vybilo dych. Rýchlo som sa rozbehol k nej a pozrel sa na ňu. Bola celá dobitá a zranená. Ja toho Carlosa zabijem. Toto si kurva vypije.

„Stráže okamžite nájdite kto jej to spravil" poslal som rozkaz pomocou frekvencie a pozrel sa na ňu.

„Lucy dýchaj bude všetko dobré. Nič hrozne to nie je. Vyzdravíme ťa"hovoril som odhodlane, no vo vnútri som bol rozbitý na kúsky. Nemal som rád ten pocit, no bojovať som už nevládal.

„Vy dvaja okamžite poďte sem. Pomôžete mi ju naložiť do auta. Okamžite !" zavrčal som a čakal kým prídu. No skôr než sme ju zdvihly, začal jej otec znovu protestovať.

„Kam ju beries Aron ?" spýtal sa a pozeral na mňa. Ach, ešte aj v tejto situácii bude protestovať.

„Tam kde .." nedopovedal som lebo som začul jej myšlienku. Hovorila že chce ísť so mnou a mňa to zahrialo pri srdci. Richard iba kývol hlavou na znak povolenia a ja aj zo strážami sme ju naložili do auta. Pohladil som ju po líci a pozrel sa na Richarda.

„Ubezpečujem tá že u mňa bude v bezpečí Richard" povedal som jeho smerom a on iba kývol hlavou na znak súhlasu. Sadol som za volant, naštartoval a bral ju do mojej svorky.

Dúfam že sa u mňa sa bude cítiť ako doma a že bude šťastná. Strachoval som sa že ako budeme žiť bok po boku keďže som si to vôbec predstaviť nevedel, no niekde vo vnútri som cítil že náš príbeh sa ešte zďaleka neskončil.

Koniec

Tak a máme tu koniec tohto príbehu. 🤗 Všetkým ktorý toto čítali veľmi pekne ďakujem 😊❤️. Dúfam že sa vám páčil.

Viem že to nie je klasický príbeh spriazdnených duši, no aj tu sa ukazuje ako to majú spriazdnené duše aj keď nie sú u seba. Láska všetko prestoji ako sa hovorí. A ak s niekým máte byť tak budeme. A práve náš hlavný hrdina Aron mal byť s Lucy. Táto kniha sa mi písala naozaj dobre a hltala som ju tak ako vy. Pevné dúfam že sa vám čítala dobre.

A čo viete, možno mal Aron pravdu a ich príbeh sa ešte zďaleka neskončil.😏