Behind the wolf borders

Kapitola XIII.

Keď mi Aron oznámil že sa ide na výlet si oddýchnuť, bola som zaskočená a prekvapená. Viem že mi chcel vždy dobre ale takéto veci nemusel nikdy robiť. Nepotrebovala som to. No vedela som, že keď povie že on už nediskutuje nemá šancu sa s ním hádať. Síce vyzeral ako tvrdí muž ktorý si k sebe nikoho nepustí, no poznala som ho a za tým tvrdým mužom sa skrýva dobré srdce. Len ho nechcel ukázať. Vedela som že ma má rád. Nechcel to veľmi ukazovať ale má. A už len to čo pre mňa robí, ako sa stará je znakom toho že ma má rád a že ma bral ako sestru, tak ako to vždy hovoril.

„Tvoja spriaznená duša bude tou najšťastnejšou na svete ak budeš takýto k nej a budeš sa o ňu starať takto ako o mňa“ musela som mu povedať tieto slová lebo boli pravdivé. Viem že jeho duša bude veľmi šťastná. Je to skvelý muž ktorý sa vie postarať. Možno to budú mať ťažké ale po pár mesiacoch to už bude v poriadku. No stále som nechápala prečo ju ešte u seba nemá. Nechcela som sa ho na to pýtať. Neodvážila som sa nikdy. No poslednú dobu bol veľmi divný. Stále mal nervy, pracoval. Nedovolil nijakej žene aby sa na neho pozrela. Nechápala som tomu, no ak by som sa spýtala, nič sa nedozviem. Je to typ chlapa ktorý ak sám nechce nepovie nič.

Keď som došla do mojej izby, vybrala som si môj kufor a začala sa baliť. Povedal mi, nech si zabalím teplé veci lebo ideme vraj niekam do hôr kde by mal byť sneh. Takže sa treba poriadne obliecť. No keď som si prezrela šatník, nemala som také teplé oblečenie. Musím si ho ísť kúpiť. Rozhodla som sa že si ho pôjdem kúpiť zajtra.

Hneď som to aj Aronovi oznámila a on s tým súhlasil. Ja som si zatiaľ pobalila veci ktoré mi budú treba. Nejaké tričká spodné prádlo, kozmetiku. Trebalo už iba ten teplý kabát a dobre topánky.
Keď som sa pobalil, pobrala som sa navečerať. Po večeri som sa potom osprchovala a pobrala sa spať.

Ráno ako stále som urobila rannú hygienu, naraňajkovala sa, obliekla sa a išla do obchodu. So mnou išlo aj pár strážcov. Aron to tak chcel. A ja som si na to už zvykla. Rešpektovala som jeho rozhodnutie.

Keď som vošla do obchodu hneď som sa vybrala ku kabátom. Našla som jeden krásny kabát tmavo modrej farby. Našťastie to bolo na prvý krát za čo som bola neskutočne rada. Hneď som si ho zobrala a išla ku pokladni. Našťastie nestál tak veľa za čo som bola úprimne hrozne rada. Ja nie som ten človek komu by trebalo kupovať drahé veci. Keď som vyšla z tohoto obchodu, pobrala som sa ešte do obchodu s topánkami.  Prezrala som celý obchod, no neboli tu tie topánky ktoré som si prezerala. Vedela som že v tomto obchode ich mali mať a tak som sa išla opýtať.

„Dobrý deň. Chcem sa opýtať, mali by ste tu mať tieto topánky. Máte ich ?“ ukázala som obrázok v mobile a pani sa na neho pozrela.

„Oh, tieto nám majú prísť až zajtra. Príďte zajtra, mali by tu už byť“ povedala a usmiala sa. Aspoň že prídu ale problém bol že zajtra odchádzame.

„Okolo koľkej ?“ potrebovala som vedieť čas lebo Aron chcel odísť hneď po obede keď nie skôr.

„Okolo deviatej by tu už mali byť“ paráda, ten čas mi vyhovoval. Takže už máme vybavené aj topánky.

„Ďakujem“ pobrala som sa von z obchodu a sadla si do auta. Keď som vychádzala z obchodu, citila som sa divne. Neriešila som to a išli sme nazad do sídla. Zajtra sem ešte prídem a kúpim si ich.

Keď som došla do sídla, vybrala som si tašku s kabátom a pobrala sa do izby. Cestou má zastavil Aron.

„Kúpila si si potrebné veci ?“ prikývla som a ukázala mu tašku. Hneď si ju zobral a prezrel si ten kabát. Dúfala som že ma nezdžube.

„Môže byť Emily. Tak zajtra o desiatej jedenástej vyrážame“ chystal sa na odchod, no ja som ho zastavila.

„Aron, topánky im dôjdu až zajtra okolo deviatej“ čakala som na jeho odpoveď. A kus mala aj obavi či sa nenaserie.

„Dobre Emily. Tak sa pôjde o pol jednej. Tak zajtra sa vidíme“ usmial sa a potom odišiel. V izbe som si vybrala kabát a pripravila si veci na zajtra. Potom som sa išla prejst. Celkom som sa už aj tešila tam kde sme mali ísť. Aron mi síce nepovedal kam ideme ale vedela som že tam bude pekne. Večer som nevedela zaspať, lebo som sa tešila na zajtra.

Ráno som sa čím skôr zobudila. Kufor som dala ku dverám, obliekla sa a išla do obchodu. Stráže išli znovu so mnou.
Hneď som odparkovala auto pri obchode a išla do vnútra. Konečne ich tu mali a tak som ich aj hneď kúpila a chcela ísť rýchlo do sídla. No keď som vyšla von. Niekto ma zdrapil, zákryl mi ústa rukou a niekam vliekol. Nevedela som kde ideme. Snažila som sa metat no nepomohlo to. Ten muž bol silnejší než ja. Po chvíľy som bola veľmi unavená a zaspala som. Prebrala som sa keď už auto zastavovalo. Hneď ma z neho vybrali a niekam ma niesli.

„Bude veľmi rád že sa nám to podarilo“ povedal niekto a nechápala som o čom hovorí.

„To bude. Čudujem sa že to bolo až také ľahké “povedal niekto ďalší.
Jeden hlas mi bol povedomí, počula som ho počas toho dňa keď mi zabili rodičov. Bolo to divné. Ako by som znovu bola v Tom dni kedy sa to všetko stalo.

Niekam ma hodili, zviazali a potom odišli. Sedela som na zemi a snažila som sa vymámiť, no začala som sa báť čo odomna budú chcieť. Nevedela som čo sa tu deje, no evidentne tu chce niekto Aronovi ublížiť. Len nechápem prečo si zobrali mňam. Asi som bola jediné bolestive miesto Arona. O čom silne pochybujem. Lebo za ten čas som zistila že Aron slabé miesto nemá.

Trčala som tu už dobrých pár hodín. Bola mi už aj zima. Isto prechľadnem. Po chvíľy niekto vstúpil do cely a celú si ma prezrel.

„Je ti zima však ?“ opýtal sa odporným hlasom nejaký chlap. Neviem prečo no tento hlas mi bol kus povedomí.

„Chlapi, ako ste si dovolili tuto slečnu nechať v tejto zime. Ste negalantný “ povedal posmešnym hlasom. Bála som sa čo so mnou bude, no musela som byť silná. No tento chlap nevyzeral vôbec priateľsky.

Pohľad neznámej osoby

„Už je tu. Je v cele“ začul som vo frekvencii. Tak sa to úspešne podarilo. Chlapov hneď aj odmeníme.

„Výborne. Už sa teším. Pôjdem ju pozrieť“ bol som veľmi rád. Uvidíme čo urobí sám veľký Aron. Takže som mu hneď aj zavolal

Po pár hodinách som sa pobral teda ju pozrieť. Bola tam zima, takže isto sa už klepe od zimy. Keď som ju uvidel moje slová sa potvrdili. No radšej som ju dal zobrať do jednej izby. Predsa aby mi tu nezomrela od zimy. To predsa nechceme.

Čisto som videl ako sa Aron trhá za vlasy kde je. No nás nenájde. Vedel som že toto mi vyjde. Bol to dobrý plán. Keďže nevieme kto je jeho duša, jediný slabý bod bola jeho sesternica.

Keď som prišiel do izby ktorú jej dali, pozrel som sa na ňu. Bola nádherná. No bála sa. V tu chvíľu som mal divný pocit. Nechcel som jej ublížiť. Nechápal som tomu. Bol som silným Alfom ktorý chcel poraziť Arona. No teraz sa cítim ako by som urobil hroznú chybu. Moja minulosť ma dobehla. Sedala na posteli a triasla sa. Toto som presne chcel, no nejako ma to z malej časti hnevalo.

„Ľahni do postele a tak zostaň“ povedal som bez kúsku citu. Nechápem prečo som to povedal.

„Čo čo odo mna chcete ?“ koktala a triasla sa od zimy. Vo vnútri má to skoro išlo roztrhnúť ako sa triasla a bola jej zima. Nechápem čo je to so mnou.

„To ťa nemusí zaujímať. Ale si múdre dievča. Mohlo ti dôjsť prečo si tu“ čudoval som sa že dokážem mať tento hrubý hlas. Konečne sa vrátilo moje ja. Keď som sa pozrel na jej ruky, mala tam stopy od lana s ktorými jej ich zaviazali . Mala tam riadne rany. Nemala sa pokúšať ujsť. Pobral som sa teda z izby a čakal čo pán Aron urobí aj keď som bol celkom mimo z tej dievčiny. No dúfal som že ma to prejde čoskoro.