Kapitola XXIX.

158 9 0
                                    

Aron mi nechcel nič viac povedať a tak som iba zo slovami že ak to nechce povedať tak fajn ale že takto sa len budem trápiť odišla z pracovne. Posledne dni bol veľmi veľmi divný. Nechcel jesť ani piť a s nikým sa skoro nerozprával. Mne na druhý deň od toho čo som Nickovi napísala prišla od neho správa. Bol prekvapený že som si našla jeho číslo a že som mu napísala. Chcela som sa s ním potajomky stretnúť, lebo som podstatné veci nechcela riešiť cez telefón. Vedela som že sa nemám báť a tak sme sa dohodli že sa stretneme na mieste ktoré nikto nepozná.

Obliekla som sa a išla dole do garáže kde na mňa čakalo moje auto ktoré mi Aron daroval. Sadla som si do neho a pripútala sa. Musela som uznať že bolo super. Dobre sa mi v ňom sedelo a šoférovalo. Naštartovala som a vyrazila na miesto kde sme sa mali stretnúť. Ak by som povedala že som nemala stresi, tak by som klamala. Mala som aj obavy. Predsa ho nepoznám a idem sa s ním stretnúť. Nespoznávala som samú seba. Ak by o Tom Aron vedel, asi by ma zabil. No musel ma pochopiť. Bohužiaľ chcela som si s ním vyriešiť veci a keďže Aron mi nič nechcel povedať, Tak som aspoň z časti dúfala že si budem môcť vyriešiť toto.

Pomali som sa dostávala na miesto stretnutia a začala som mať väčšie obavy. Auto som zastavila na lesnej ceste a čakala na dotičnú osobu.

⚜️

Prešla už pol hodina a on tu stále nebol. Už som ani neverila že príde a začala som mať aj nervy. Vyčkala som ešte pár minút a potom som sa rozhodla si sadnúť do auta a odísť, no keď som tak urobila, som uvidela tmavo sivé SUV ktoré zastavilo pri mojom aute a po chvíli z neho vystúpil Nick. Ja som otvorila okno na mojej strane a pozrela som na neho.

„Prepáč, musel som ešte niečo vybaviť. Nemohol som iba tak odísť, inak by ma mohli podozrievať“ povedal a ja som nahodila svoj neutrálny pohľad. Nič som mu na to nepovedala a ani sa na neho nepozrela. Nemala som náladu. No dávalo mi to zmysel.

„Výstup aspoň z toho auta“ povedal hrubo tak ako stále. Ja som prv protestovala no potom som nakoniec vystúpila. Oprela som sa o auto, založila si ruky na hrudi a pozrela na neho. Vyzeral bohovsky. Keby som sa nekrotila asi my vylezie aj slinka. Hodnú chvíľu som sa na neho pozerala, než som zistila že sa uškrnul. Hneď som na neho prestala pozerať a povedala hneď prvú prkotinu ktorá mi napadla.

Rozprávali sme sa už pár hodín keď mu zrazu zazvonil mobil. Prv to nechcel zdvihnúť, no potom keď sa pozrel kto mu volá to zodvihol a začal s niekým hovoriť. Hovor netrval ani minútu a zo slovami že musí ísť sa pobral preč. Chcem mi dať aj pusu na líce, no pochopil že to ja nechcem a tak to nespravil. Ešte pred odchodom zdôraznil nech si dávam pozor. Ja som sa pobrala hneď do Aronovho sídla. Keď som tam dorazila bolo tu veľmi rušno. Každý niekam behal, stráže cvičili, boli tu pristavené auta. Vôbec som nechápala čo sa deje. Auto som zaparkovala do Aronovej garáže a pobrala sa dnu. V polke cesty som stretla Arona. Keď ma videl, hneď sa na mňa pozrel nahnevane. Ja som mu nevenovala ani jeden pohľad a pobrala sa dnu, no zastavil má jeho hlas.

„ Emily hlavne nevychádzaj z izby“ povedal autoritatívne a pobral sa preč. Ja som sa teda pobrala do mojej izby a zostala tam tak ako povedal. Večer som sa navečerala a ľahla  si do postele. Ráno som sa zobudila na hlasný buchot. Rýchlo som vyliezla z postele a pozrela sa na hodinky. Bolo desať hodín ráno. Pozrela som von z okna a videla kopec vlkov. Čo sa sakra deje ? Rýchlo som chcela otvoriť dvere no boli zamknuté. Kurva fix !

„Prepáčte slečna, no musíte byť zamknutá. Je to pre vaše bezpečie“ povedal niekto z druhej strany a ja som sa začudovala. Vôbec som nechápala čo sa deje, no pohľad na tú hromadu vlkov mi hovorilo iba jedno.

Napadli nás.

Nick

Tak ako som povedal, Emily som hneď na druhý deň napísal. Chcela sa stretnúť a ja som súhlasil. No mal som obavy či má neprichytia. Našťastie sme sa mali stretnúť na mieste ktoré nik nepoznal. Išiel som sa obliecť aby som vyzeral sexi. Neviem prečo, no chcel som sa jej páčiť. Pol hodinu pred mojím stretnutím mi zavolal mobil a ja som rýchlo zodvihol.

„Prosim ?“ spýtal som sa a čakal čo dotyčná osoba povie ale už teraz som vedel, že sa na čas ku nej nedostavím. Ach sakra, za toto sa na mňa bude hnevať.

„Nick tu Carlos. Nechceš ju prísť pozrieť ?“ spýtal sa a ja som nemal na to ani neladu. Načo ju budem pozerať stačí mi že to vyjde. Len sa bojím o Emily. Neviem čo urobím ak ju budem musieť zraniť. Z môjho premýšľania ma prebral Carlosov hlas.

„Nie nepotrebujem. Hlavne nech to vyjde. Viete že do toho idem s vami“ povedal som hneď a čakal na jeho odpoveď. Už keď som tak blízko sa nevzdám ale musím vyriešiť ako ochrániť Emily. Carlos mi ešte počas rozhovoru povedal že mám mojím strážcom povedať že nech sa precvičia a potom nech idú ku nim a že ešte mi zavolá. Ja som zo slovom okej zložil telefón a išiel za mojimi chlapmi. Všetko som im stručne vysvetlil a môjmu betovi som dal inštrukcie. Bude dávať pozor aby chlapi cvičili tak ako majú kým tu nebudem. Keď som sa pozrel na hodinky skoro ma urvalo. Už štvrť hodinu som meškal. Sakra ! Rýchlo som nasadol do auta a vyštartoval. Dupol som na plyn a snažil sa ísť najrýchlejšie ako som vedel. Keď som už bol na mieste, videl som ako auto ktoré tam stálo naštartovalo, no keď som rýchlo prišiel ku autu hneď vypla motor. Ja som si vydýchol a vyšiel z auta. Bolo vidieť že je najebaná.

„Prepáč musel som ešte niečo vybaviť. Nemohol som iba tak odísť inak by ma mohli podozrievať“ aj keď som to povedal nevystúpila a ja som mal už kus nervy. Viem že som to pokašľal.

„Výstup aspoň z toho auta“ povedal som svojim obvyklým hlasom a dúfal že vystúpi. Po chvíli našťastie vystúpila. Oprela sa o auto, založila si ruky na hrudi a pozrela na mňa. Vyzerala bohovsky sexi. Ak by som sa nedržal asi by som ju tu hneď ohol cez to auto a vyšukal z nej dušu. Videl som že sa na mňa pozerala a dokonca som mal aj pocit, že jej zo mňa vyšla slinka. Hneď som sa na to uškrnul, na čo sa hneď prestala pozerať keď to uvidela.

„Ehm máš pekné sedačky v aute“ povedala hneď a ja som sa nad tým musel zasmiať. Vedel som že to povedala zo stresu. Všetko sme si vysvetlili a ja som sa jej ospravedlnil za to čo som jej spravil. Povedali sme si aj to že sme spriaznené duše a začali sme aj riešiť ako to s nami bude. Kus sme sa aj spoznali a zasmiali sa. Spríjemnila mi normálne deň. Bol som za to rád, no po pár hodinách mi zazvonil mobil. Zavrčal som a nechcel som ho zodvihnúť, no kde som pozrel kto mi volal zodvihol som ho. Volal mi Carlos ktorý mi povedal nech prídem hneď ku nim do sídla. Ja som hneď zložil a zo slovami že musím ísť som sa pobral preč, no ešte predtým som jej chcel dať pusu na líce. Ale keďže som videl že to nechce, tak som to neurobil. Vedel som že už to isto začína a tak som zdôraznil nech si dáva pozor. Rýchlo som išiel do Frederikovho sídla a za ním do pracovne. Keď som tam dorazil už čakali na mňa. Hneď mi povedali že sa mám usadiť v kresle a ja som sa sa hneď spýtal prečo to tak ponáhľalo.

„Máme plán Nick. Zajtra to všetko začne“

Behind the wolf bordersWhere stories live. Discover now