Behind the wolf borders

Kapitola II.

„Ah raz sa z tohoto zbláznim !" skríkol som a hodil stoličku do steny. Stolička sa rozbila a rozbité kúsky padli na lesklú čiernu mramorovú podlahu. Bolo mi to aj jedno. Mám toľko starosti že mi z toho ide vybuchnúť hlava. Radšej som si nalial moju obľúbenú fľašu whisky a sadol si do kresla. Neprešla ani minúta a na mojej pracovní sa rozrazili dvere.

„Alfa ..." nestihol ani dopovedať lebo som hneď zareagoval. Len tak si sem vojde bez zaklopania kurva! Čo ich neučili že majú klopať či čo ?!

„Kurva. Koľko krát vám mám povedať že do piče máte klopať !" zvrieskol som a hodil plný pohár do steny oproti strážcovi. Ten sa hneď vyľakane na mňa pozrel a sklonil hlavu. Neskutočné som bol vytočený.

„Vrrrrr tak čo zas je ?!!" zavrčal som a čakal na jeho odpoveď. Chvíľu bol ticho ale potom prehovoril. Ešte že prehovoril lebo už by som znovu zvrieskol alebo mu jednu surovú jebol.

„Pre.. prepáčte mi to Alfa, ale znovu prenikli vyhnanci na naše územie" povedal a sklonil hlavu. Hneď som sa na neho pozrel zúrivým pohľadom a v očiach mi bolo vidieť plamene zúrivosti. Ak by to bolo možné, tak od hnevu celý horím.

Rýchlo som sa postavil, prehodil som si môj dráhy oblek cez stoličku, vyzliekol som si všetko čo som mal na sebe a premenil sa na veľkého čierno bieleho vlka s jantárovými očami. Okamžite som vybehol z pracovne a skoro som zrazil strážcu. Zaslúžil by si. Hneď som sa aj rozbehol von zo sídla. Stráže mi otvorili dvere a ja som vyšiel von a znovu sa rozbehol na sever našich hraníc. Keď som tam prišiel, videl som našich strážcov ako bojovali. Ja som sa v tu chvíľu vzpriamil a zreval som. Všetci v tú chvíľu prestali bojovať a moji strážcovia sa mi uklonili. Vykročil som a išiel som až ku vyhnancom a celú dobu som vrčal. Videl som ako sa moji strážci pobrali hneď do zadu za môj chrbát, no boli stále v strehu ak by sa náhodou niekto rozhodol zaútočiť. Niektorý si olízly papule a pozerali sa zabijácky. Milovali boje a vedel som že by sa najradšej na nich vrhli a roztrhaly ich.

„Kde máte svojho vodcu !" zavrčal som a vyceril moje veľké biele tesáky ešte viac. Dlho som nemusel čakať lebo predo mňa sa postavil sivo čierny vlk. Veľmi dobre som vedel kto predomnou stojí a viac som sa vyrovnal aby cítil moju autoritu.

„Rád ťa znovu vidím Aron. Nejako sme sa dostali ďalej než minule" povedal a vyceril zuby. Ak by bol človek isto sa aj zasmeje. Ja som na to hneď hrozivo zavrčal. Neznášal som tie jeho blbé posmešky. Bolo mi z nich na grc.

„Povedal som ti že ak sem ešte raz zavítaš Carlos tak ťa zabijem. Tu nemáš čo robiť !" povedal som pomocou frekvencie a zreval na neho. Obidvaja sme si pri Tom pozerali do očí. V mojich boli plamene hnevu a v jeho očiach iba posmech. Nech si nemyslí že neurobím to čo som povedal.

„Ja si myslím že mám dráhy Harris. Patrí mi to" povedal a ja som sa neovládol. Neprešla ani sekunda a vrhol som sa na neho, no nedal som si pozor lebo som bol v zápale hnevu a ten bastard ma kúsol do nohy, na čo som sa hneď odtiahol. Neváhal a vrhol sa znovu na mňa ale nebol dosť rýchly a teraz som to bol ja kto ho kúsol silno do nohy na čo potichu zakňučal a padol na zem. No hneď sa postavil a vrhli sme sa znovu na seba. Cvakali sme zubami a snažili sa zdrapit jeden druhého za krk. Takto to trvalo pár minút než som mu spravil veľkú ranu mojimi pazúrmi na boku na čo sa odtiahol. Rýchlo som ho zdrapil za krk a hodil ho do stromu. Hodil som ho tak silno až spadol na zem a zostal tam ležať. Pozrel som sa na vyhnancov a zavrčal hrozivo. Všetci sa pozreli na svojho vodcu a čakali. Moji strážci sa narovnali a znovu si olízly papule. Ja som podišiel ku Carlosovi, no nečakal som, že sa na mňa vrhne. Ten bastard to hral.

„Teraz nevyhráš Aron" povedal no ja som sa nedal a silno ho zo seba zhodil. Bol kus mimo. Rýchlo som sa postavil, prišiel ku nemu a kúsol som ho silno do krku. Hneď som pazúrmi zadrapol do jeho boku na čo bolestne zakňučal no stále sa metal a snažil sa oslobodiť. Už sa ti to nepodarí.

„Už som vyhral. Vypadni ak nechceš umrieť !" povedal som a hrôzostrašne zavrčal. Na to som ho pustil a on sa hneď postavil a odišiel. Bol som ešte veľmi milosrdný inak by som ho na mieste zabil.

„Ešte sme spolu neskončili !"povedal cez frekvenciu a rozbehol sa preč. To si myslíš iba ty.

„Strážte celé naše územie !!" povedal som strážcom. Hneď prikývli na znak súhlasu a ja som sa pobral do mojej pracovne.

V pracovni som sa premenil a obliekol. Nie dosť že tu nemám svoju spriaznenú dušu lebo mi ju nechcú dať, ešte aj tento blbec mi príde robiť nervy. Zobral som si fľašu mojej obľúbenej whisky aj s pohárom a sadol si do kresla. Nalial som si do pohára a fľašu položil na stôl. Porozhliadol som sa okolo svojej pracovne a videl ten bordel. Rozbitý pohár, rozbitú stoličku, teda jej časti a papiere porozhadzované po zemi. Radšej som sa nadýchal vône mojej obľúbenej whisky a dal si malý dúšok. A takto to pokračovalo ďalej. Nakoniec som sa pobral do posilňovne kde som bol štyri hodiny. Po cvičení som sa išiel hneď osprchovať. Celú dobu som myslel na to ako si ju zoberiem. Neviem čo ma to popadlo. Ešte pred pár rokmi som svoju spriaznenú dušu ani nechcel mať. A už vôbec nie aby som sa musel starať. No teraz ma to k nej nejako ťahá. Môj vlk Max mi stále skuvíňa nech si po ňu už ideme.

Bojím sa mať záväzok. Áno milujem keď sa na mňa ženy pozerajú a lichotí mi to, no zo žiadnou som nikdy nič nemal. Aj keď povedzme si pravdu, už by bolo na čase. No vo vnútri cítim že by som urobil obrovskú chybu. Tieto pociti ma neskutočne séru. Poslednú dobu zhruba pred pol rokom som začal byť dosť nervný a teraz som už podráždený stále. A v poslednej dobe extrémne kvôli tomu že mi ju nechcú dať. Neviem čo sa so mnou deje, no extrémne ma to série. A nechcem to. Radšej som vyšiel zo sprchy a dal si okolo seba uterák.

Chceš ju mať u seba dráhy Aron. A nehovor mi že nie !
Ozval sa Max.

Nezačínaj zas. To nie je vôbec pravda !

Ale je. Príznaj si to. Však v poslednej dobe ti vadí aj keď sa k tebe žena priblíži na päť metrov.
Povedal a ja som zostal ticho lebo mal pravdu. A táto vec ma srala najviac.

Radšej som to už neriešil a pobral som sa von do záhrady. Už bol večer a bola tma. Potreboval som sa nadýchať a rozmýšľať prečo sa mi toto všetko deje. Hodnú chvíľu som sa prechádzal no nakoniec som si sadol na lavičku ktorá tu bola. Z ničoho nič som započul známy hlas a ucítil ruku na mojom ramene načo som sa strhol.

„Čo sa deje ? Si nejaký podráždený celú dobu" spýtala sa ma Emily. Bože Emily, prišla si v tú najnevhodnejšiu chvílu.

„Čo tu robíš !?" spýtal som sa odporne, na čo hneď sklonila hlavu a ruku dala z môjho ramená preč. Neviem prečo som až tak reagoval. Mal som toho asi všetkého už dosť.

„Prepáč, vyrušila som ťa ?" spýtala sa skleslo a sklonila hlavu. Ja som sa rýchlo postavil, na čo sa hneď strhla. Zavrčal som a išiel som preč. Ešte som hneď na to počul ako kričí moje meno, no nevšímal som si to.

Vyslal som myšlienku slúžke nech mi donesie čistú košeľu a moju malú tašku. Pobral som sa do garáže, nasadol do svojho obľúbeného auta a vyšiel pred sídlo, kde ma už čakala slúžka. Košeľu som si od nej zobral, hodil na sedadlo spolujazdca aj s mojou taškou ktorú mi doniesla. Vyštartoval som a hneď si aj pustil hudbu. V rádiu išli samé romantické piesne na čo som zavrčal.

„To kurva nemôžu dať niečo normálne !" zavrčal som a radšej vypol to poondiate rádio inak by som mal znovu nervy.

Za hodinu cesty som prišiel ku chate ktorá bola hlboko v lese. Vypol som motor a vystúpil z auta. Zobral som si hneď veci a pobral som sa dnu do chaty ktorú som si otvoril. Potom som sa pobral do spálne a hodil som si veci do kresla. Zabuchol som dvere a išiel som dole do obývačky, kde som si sadol a zo šaflíka v stolíku si vybral krabičku s cigarami. Síce som si povedal že fajčiť nebudem a že tieto cigary niekomu dám, no teraz ich potrebujem ja. Zapálil som si cigaru a snažil sa relaxovať. Nedarilo sa. Stále som na to všetko myslel. No jedno musím uznať, že som ku Emily bol hnusný. Sám neviem čo sa so mnou deje. Asi si dám pár dní voľno a zostanem tu. Vyčistím si myseľ a tak. Musím prestať myslieť na tie veci inak sa zbláznim.