Behind the wolf borders

Kapitola VII.

„Ďakujem ti za pozvanie Will. Dobre som si to užil. Som rád že sme vyriešili aj túto zmluvu" povedal som vážne. Bol som rád že som vyriešil zmluvu aj že som si oddychol.

„Aj ja ďakujem drahý Aron a som rád že si si to užil" podali sme si ruky a ja som sa pobral ku autu. Strážca mi otvoril dvere a ja som nastúpil do auta. Cestou do svorky som premýšľal nad tou dámou ktorá do mňa skoro narazila. Bola naozaj sexi. Ako by som ju už niekde videľ. Ale to nie je možné. Mal by som sa už spamätať. Potrebuje ma teraz svorka. No aj keď som si to hovoril ten pocit že som ju už niekde videl neprestal. Po chvíli má z môjho zamýšľania vytrhlo zazvonenie mobilu.

„Alfa máme menší problém" povedal dosť naliehavo Beta. Ja som iba zavrčal. Evidentne je moja svorka neschopná. Vždy keď mi povie že máme nejaký menší problém tak je to niečo dosť vážne.

„Kurva fix Beta. Nemôžem vám dať ani strážiť svorku aby ste neurobili nejakú chujovinu !!" zreval som a vodič sa mykol na čo auto išlo mierne na druhú stranu cesty ale hneď sa aj vrátilo do svojho pruhu. Ešte mám aj neschopného šoféra sakra.

„A..Alfa ja.." koktal a ja som mal z toho len väčšie nervy. Neznašal som to.

„Čo sa kurva stalo ?" každé slovo som zdôraznil. Ak mi teraz hneď nepovie čo sa stalo tak asi totálne vybuchnem.

„Je tu nejaký Alfa ktorý s vami chce rozprávať veľmi súrne. Je veľmi nahnevaný. A.." hneď som mu skočil do reči. Bolo to ešte horšie než som si myslel.

„Ako sa dostal do sídla ! Povedal som že do sídla nemá nikto prístup ! Za pol hodinu budem v sídle a neželaj si ma Brian !" riadne som bol už nasratý. Hneď som vypol hovor a povedal vodičovi nech pridá. Ja som sa snažil dýchať no hnev bol silnejší ako ja. S celej sily som pár krát buchol do operadla predomnou než som sa aspoň kus upokojil.

Tak ako som povedal Brianovi o pol hodinu sme boli v sídle. Nečakal som ani na to aby mi otvorili dvere a sám som vystúpil a rútil sa nasrato ku betovy ktorý stál pred dverami do sídla. Chytil som ho za krk, zodvihol do vzduchu a prirazil surovo ku stene.

„Alfa on on sa do sídla dostal a a poranil nám štyroch našich strážcov" pozrel som sa na neho vražedným pohľadom a zavrčal. Vedel že mal pokračovať.

„Za zadržali sme ho a a dali ho do cely. Ni nikde sa nedostal. Pre prezreli sme celé územie. Nikoho sme nenašli" povedal pridusene a snažil sa dýchať. Pustil som ho a on s treskotom spadol na zem. Hneď sa z hlboka nadýchol. Ja som si upravil sako a pobral sa do miestnosti kde boli cely.

„Kde je ?!" zavrčal som na strážcu a ten ma hneď ku nemu zaviedol. Bolo vidieť že sa ma ten strážca bál.

„Otvor !" prikázal som hneď ako sme boli u cely. Rýchlo vybral kľúče a otváral. Keď ju odomkol tak som rozrazil dvere, vošiel dnu a nahodil som strašidelný úsmev.

„No toto. Carter rád ťa znovu vidím" zasmial som sa falošne a pozrel na neho. Mal zviazané ruky a bol na kolenách. Chudáka aj poriadne zbili. Bol to nádherný pohľad. Za toto dostanú chlapci odmenu. Takto sa mi to páči.

„Ty skurvisyn. Si obyčajný hajzel Aron" hneď ako to dopovedal som mu jednu prijebal, na čo sa jeho hlava pohla do druhej strany. Myslel som si že spadne no ustál to a po chvíli odpľul krv na stranu.

„Takže už si to zistil. Vieš drahý Carter, so mnou sa nikto nebude zahrávať a ty to dobre vieš. Urobil si veľkú chybu že si sem prišiel" pozrel som sa na neho a zasmial sa a so ňou aj strážcovia ktorý tu boli. Vyzeral príšerne. Otočil som sa a chcel sa pobrať het keď niečo povedal.