Behind the wolf borders

Kapitola XXIII.

Zas bolo nádherné ráno. Lúče slnka mi svietily do mojej izby a tým osvetľovali celú miestnosť. Postavila som sa z postele a podišla ku oknu. Vietor jemne pofukoval. Bolo to vidieť na stromoch ako sa jemne ich vetvy a listy kolíšu. Bolo tu krásne ale svoj domou som mala radšej. No určite keď toto všetko skončí sem znovu prídem. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Zobrala som ho do ruky a prijala hovor.

„Prosím“

„Ahoj Lucy ako sa tam máš ?“ spýtal sa otcov hlas z telefónu. Hneď ma to potešilo.

„Dobre a vy ako sa máte ?“ chýbali mi. Veľmi. Aj keď viem že mi klamú a nechcú povedať pravdu, boli to moji rodičia a mala som ich rada.

„Máme sa dobre neboj sa. Volal som so strýkom. Dúfam že nie su žiadne problémy“ tušila som že toto sa spýta. Vždy sa to pýtal. Bál sa o mňa.

„Nie nie neboj sa“ povedala som so smiechom v hlase.

„Dobre Lucy. Tak ja idem a pozdravuje ťa mama“ hneď ako to povedal som sa usmiala. Veľmi ma to potešilo. Chýbala mi veľmi.

„Aj ja ju ahojte“ hneď som aj zložila. Potešil ma môj otec že mi zavolal. Za ten čas čo som tu bola mi volali pár krát. Nebolo to často keďže otec pracoval ale zavolali a to má vždy potešilo. Rýchlo som sa pobrala do kúpeľne a umyla si tvár studenou vodou aby ma kus prebrala. Urobila rannú hygienu, prezliekla sa a pobrala sa dole na raňajky.

„Dobré ráno Lú“ pozdravil ma Liam hneď ako som prišla. Vyčarila som môj úsmev a sadla si za stôl.

„Ako si sa nám vyspala Lucy ?“ starostlivo sa opýtal strýko. Hneď som sa na neho usmiala.

„Dobre strýko. Inak strýko môžme sa porozprávať medzi štyrmi očami?“ s obavami som sa spýtala a čakala jeho reakciu. Neviem prečo ale mala som pocit, že aspoň od neho niečo zistím. Veľmi som v to dúfala.

„Samozrejme Lucy. Kľudne môžme aj teraz“ hneď povedal a pozrel sa na Liama a na tetu. Hneď pochopili a pobrali sa z jedálne preč.

„Stryko vieš, už je to skoro dve roky a ja som stále pri rodičoch. Iné vlčice sú v tomto veku už zo svojimi spriazdnenými dušami a ja nie som ..“ nedokončila som vetu lebo ma strýkov hlas prerušil.

„Kam tým mieriš Lucy ?“ tváril sa nechápavo a ja som si nebola istá či mu to mám povedať. Mala som obavy.

„Našla som papier na ktorom bolo napísané meno mojej spriaznenej duše“ strýko sa prekvapene na mňa pozeral a na sucho preglgol. Takže aj on o niečom vie.

„Bolo tam napísané že som spriazdnenou dušou Arona Harrisona Reyes“ v tu chvíľu ako som to meno povedala sa strýko postavil, nalial si čistú vodu a vypil pohár do dna. Už len z toho som usúdila že ho poznal.

„Strýko povedz mi kto to je a prečo po mňa ešte neprišiel ?“ strýko hodnú chvíľu mlčal no nakoniec prehovoril. Bolo vidieť že sa mu o tom veľmi rozprávať nechcelo, no ja som chcela už konečne niečo vedieť.

„Poznáš rod Darkov ?“ počula som o nich. Bol to veľmi mocný rod. Každý mal pred nimi rešpekt a neodvážil sa im odporovať. No našli sa svorky ktoré tento rešpekt nemali a chceli tento rod zvrhnúť. Bolo to pred pár rokmi a ich Alfa padol v boji a na jeho miesto nastúpil jeho syn.

„Áno, ale mena ich Alfou neviem. Otec mi o nich nič nechcel povedať“ priznala som. 

„Aron Harrison Reyes je synom z toho rodu“ po tejto vete som zostala zaskočená. Takže mojou spriaznenou dušou je chlap z rodu Darkov ?

„On, on je syn toho Alfu ?“ spýtala som sa veľmi podstatnú otázku a obávala sa tej najhoršej odpovede ktorá sa mi potvrdila, keď strýko kývol hlavou na znak súhlasu.

„No ostatné ti nemám právo povedať. Musí ti to povedať otec, no ver že tvoj otec o Tom rode nechce rozprávať lebo sme s nimi znepriatelený“ pár vecí mi konečne dávalo zmysel. No stále tu nebola odpoveď prečo po mňa neprišiel. Musela som všetky nové informácie vstrebať a tak som sa pobrala na moje miesto. Strávila som tam celú dobu a rozmýšľala nad novými informáciami ktoré som zistila. Zistiť túto informáciu pre mňa nebolo vôbec príjemné. Ten rod nemal dobre meno. No aj keď som to vedela, nejako som sa ani nebála.

Večer som zrazu započula pukot vetvičky a kroky, no než som sa postavila zazrela som Liama.

„Čo tu sama robíš Lu ?“ spýtal sa a naklonil hlavu na bok.

„Premýšľam o Tom čo som sa dozvedela“ povedala som zamyslene a znovu som bola v svojich myšlienkach

„Lu viem že to asi nič nie je, no pred pár dňami som uvidel ako sa tvoj starký rozprával s nejakým chlapom a nebol od nás“ toto ma hneď prebralo zo zamyslenia a spýtala som sa hneď ako vyzeral.

„Bol to vysoký čiernovlasí chlap v obleku. Nevyzeral ako bežný strážca vyzeral ako Alfa. Tvoj strýko sa na neho tuším pozeral dosť nahnevane a po pár minútach sa ten chlap vybral do lesa. Vtedy som rýchlo išiel za tebou“ to môže vysvetľovať ten pach ktorý som cítila. Nechápala som vôbec kto to bol, no tá vôňa mi vtedy dosť opantala zmysly. Keď som nad tým všetkým premýšľala zistila som že to môže byť on. Moja spriaznená duša. Všetko tomu nasvedčovalo, no ja som vôbec nevedela prečo sa toto všetko takto deje. No strýko mal pravdu, ich svorka je s našou v spore. A všetko tomu aj nasvedčovalo. Bola som z toho všetkého mimo. Musela som si utriedit všetko v hlave, no vedela som, že nikto mi nič nepovie. Jediná možnosť bola tá že si to zistím všetko sama. No ako ? Vôbec som nemala plán ani nič ako by som zistila celú pravdu. Už som prestala každému veriť. Vôbec som nevedela že či môžem veriť Liamovi. Možno že niečo vie.

„Liam poznal si toho chlapa ?“ spýtala som sa a v kútiku duše dúfala že mi povie pravdu. Hodnú chvíľu bol ticho, no potom kývol hlavou na znak súhlasu.

„Povedz mi prosím kto to bol ?“ s nádejou som sa na neho pozrela.

„Lu aj keby som chcel nemôžem. No poviem ti nie je to dobrý človek. Preto som za tebou aj vtedy išiel“ toto mi hovoril každý. No ja som sa nebála. Nepoznala som síce toho dotyčného, no nebála som sa ho.

Potom sme už boli ticho a ja som bola vo svojich myšlienkach. Nakoniec sme sa pobrali nazad do domu. Ja som urobila večernú hygienu a dúfala že zaspím. No dúfala som márne. Celú noc som sa prehadzovala a nezažmúrila oka. Ráno som bola nevyspatá a tak som sa rozhodla že si pôjdem urobiť kávu. Pomali som sa vybrala von z izby až som prišla ku schodisku. Chcela som ísť dole, no zastavila som na poslednom schode keď som počula z dola krik.