Kapitola XXI.

172 8 0
                                    

Keď som prišiel domou, pobral som sa aj hneď do mojej pracovne. Sadol som si za môj stôl, rozopol si sako a uvoľnil kravatu. Vydýchol som si. Bol som už vyčerpaný. Z tej cesty aj z toho celého. Takže som sa postavil, pristúpil ku môjmu baru kde mám svoj obľúbený alkohol a vybral si fľašu mojej obľúbenej whisky. Zobral som si aj pohár a znovu sa posadil na moju stoličku pri stole. Nalial som si whisky a vychutnával ju. Miloval som whisky značky Dalmore.

Rozmýšľal som nad všetkým, no myšlienky mi znovu ubehli ku nej. Mal som v hlave to ako vyzerala ako vlčica. Krásna bielo sivá vlčica. No musel som nad ňou prestať rozmýšľať. Úplne ma opantala a to sa mi kurva nepáči ! Nechcel som to kvôli minulosti ktorá sa stala. Radšej som na ex vypil celý pohár a zavolal si chlapov ktorý mali kontrolovať celé územie. Hneď ako prišli som si založil ruky ku sebe a oni sklonili hlavu.

„Tak čo ?“ spýtal som sa hrubým hlasom. Bol som zvedavý či niekto prišiel na územie a či sa to už začína.

„Pane nikto neprišiel. Nikoho sme ani nevideli“ zavrčal som, na čo sa chlapy zatriasli. Sakra začínam sa obávať že ten debil sa so mnou zahráva.

„Kurva tu !“ z ničoho nič som zreval a trepol rukou po stole. Sralo ma to kurva a to neskutočne. Nuž, ak je to takto tak nemám na výber a musím urobiť to čo som mal v pláne. Nedopustím aby ma zrazili na kolená.

„Povedzte našim spojencom nech ich kontrolujú poprípade nech idú na ich poradu“ uškrnul som sa a mávol rukou. Oni len prikývli a hneď sa pobrali na odchod. Tušil som že môj zajedaný brat má niečo za ľúbom, no to som ešte netušil že ten zasratý hajzel je až tak veľmi múdry. Múdrejší ako som si do teraz myslel.

Pohľad neznámej osoby

„No konečne Nick. Sadaj“ povedal ako obvykle dráhy pán Carlos.

„Čo sa také deje, že som musel tak skoro dôjsť ?“ spýtal som sa a čakal na odpoveď. Bol som veľmi zvedavý prečo ma tak rýchlo potreboval tu.

„Prišli sme s plánom ako zničiť Arona. To sa deje dráhy Nick“ jeho ruka mi pristála na ramene a zovrela ho počas hovorenia. Meno Aron ešte aj zavrčal. Nenávidel ho. Sadol si na svoju stoličku a založil si ruky na stole. Znovu nahodil ten svoj strašidelný výraz a pozrel na mňa.

„Tak čo si vymyslel. Lebo plán zo sesternicou nevyšiel. Aron sa nezastaví pred ničím. On nemá slabé miesto“ hneď som si za takéto reči vyslúžil aj odporný pohľad od samotného Frederika. Bol to človek ktorý Arona nenávidel. Nenávidel celú jeho rodinu. Chcel to čo patrilo ich rodu. Chcel moc. Všetci tu prítomný sme boli ľuďmi no ehm vlastne vlkodlakmi ktorý sme Arona nenávideli. A on bol človekom s ktorým sme sa spojili a chceli ho poraziť.

„Už si zabudol čo ti Aron spravil ? Nejako veľmi ho obraňuješ“ povedal veľmi pokojným, no hrubým hlasom. Nikdy nezabudnem čo mi spravil. Ten bastard dostane to čo si zaslúži.

„Nezabudol som na to. Len ti hovorím, že ak s ním chceš vyjebat a zraziť ho na kolená, nebol dobrý nápad mu kradnúť sesternicu“ zavrčal som nad poslednou vetou, postavil sa a pozeral sa na neho. Po chvíli sa postavil aj on s kamennou tvárou. Keď som si uvedomil čo som vlastne urobil, potichu som zanadával.

„Prečo mám pocit Nick že za tým niečo je“ pozerali sme si nahnevane do očí a nikto z nás nič nepovedal. Ostatný v miestnosti na nás pozerali a nič nepovedali. Vedeli že ak by sa ozvali, dopadli by zle.

„Čo si jeho sesternici spravil Nick ? Povedz nám všetkým čo si jej spravil. Do teraz si sa ani o Tom nezmienil“ znovu si sadol za stôl a čakal čo odpoviem. Musel som sa ovládať, no moje spomienky s ňou sa mi práve teraz vynorili. Kurva, toto je snáď zlý sen. Dlhú dobu som nič nehovoril, čo ho nasralo ešte viac a celou silou tresol do stola. Na ten buchod som sa aj prebral z tranzu a hneď aj odpovedal. Nemohol som dopustiť aby to zistili.

„To čo som pokladal za správne. Zamkol som ju v cele kde aj ochorela. Spravil som jej modriny a keď si ten bastard po ňu prišiel bola celá dobitá. Neveríš mi snáď kurva ?“ zvrieskol som a chystal sa na odchod. Nepotreboval som počuť od neho to že mi neverí. Frederik bol ešte väčšou sviňou než mi, no ja som sa ho vôbec nebál tak ako ostatný.

„Verím“ ja som zastavil v ten moment v pohybe a otočil sa. Nestihol nikto nič povedať, lebo Carlos zdrapil jedného z chlapov ktorý tu boli za golier a hodil ho pred Frederika.

„Máme tu špeha“ zavrčal. Nechápal som ako to zistil, no Frederik na nič nečakal. Vytiahol zbraň a už bolo iba počuť výstrel a chlap padol k zemi.

„Stráže ! Upracte to. Všetci von okrem Carlosa a Nicka !“ hneď všetci na povel aj odišli a mi sme tam diskutovali ešte hodnú chvíľu o pláne ktorý vymysleli.

Ja som si potom ešte na odchod dal pohár whisky a pobral sa nazad do môjho sídla. Myšlienky o nej mi cestou do sídla išli stále v hlave. Nechcel som aby sa jej niečo stalo. A nič som jej nechcel spraviť. Musel som si niečo vymyslieť. Vedel dobre že Aronovej sesternici som zabil rodičov. Do teraz som si to nevyčítal. No keď som zistil že je mojou dušou, začalo ma to zožierat z vnútra. Bol som sviňa, no puto duši je silnejšie a čudujem sa že ju ešte stále mám. Niekedy som aj rozmýšľal že s týmto skončím, no pomsta ma hnala do predu. A ako sa hovorí, ak ju raz budem mať pri sebe tak budem. No o Tom že je mojou sa nesmie nikto dozvedieť.

Bol som z tých všetkých pocitov tak kurevsky mimo. Vedel som že to puto ma k nej bude ťahať a úprimne vždy som chcel spriaznenú dušu.

Keď som prišiel konečne domou, tak som sa pobral do sprchy a surovo som trepol rukou do steny. „Kurva tu so všetkým“

Keď som vyšiel nakoniec zo sprchy, obmotal som si uterák okolo pásu a vyšiel som z kúpeľne. Zrazu som uvidel Annie. Bola to krásna blondína s pevným zadkom a krásnymi prsiami. Uznávam že som nebol až tak verný. No som chlap a mám svoje potreby. Od vtedy čo som bol spojenec s Fredorikom som s Carlosom chodieval hľadať baby a pár krát som si s nimi aj dokonalo užil. No aj keď som si takto užíval, tak ma to ani nebavilo. No tie pocíti čo som teraz cítil a ktoré sa vo mne miešali som potreboval dostať z hlavy. Zdrapil som Annie za krk a zavrčal jej do tváre.

„Vieš čo máš robiť !“ ani kus neváhala a uterák ktorý bol na mojom drieku do sekundu bol na zemi. Kľakla si na zem a zobrala moju píchu pevne do rúk. Oblízla ho po celej jeho dĺžke a vložila si ho do úst. Hneď ako to urobila sa mi to nejako v kútiku duše nepáčilo, no nechal som ju nech pokračuje. Po ani nie minúte som ju zdrapila za vlasy, vybral si môjho vtáka z jej úst a postavil ju na nohy.

„Vypadni !“ zavrčal som. Začudovane sa na mňa pozrela, no pochopila že to myslím vážne a pobrala sa radšej na odchod. Vedela že ak by neposlúcha, dopadla by zle.

Už len keď začala sa mi to nepáčilo ale myslel som si že ma to prejde. Lenže ten blbý pocit sa stupňoval. Konal som tak ako som to cítil a neľutoval to.

Behind the wolf bordersDonde viven las historias. Descúbrelo ahora