Behind the wolf borders

Kapitola XII.

Prešlo už pár dní a všetko našťastie bolo v poriadku. S Emily som trávil už viac času. Prišla skoro každý deň za mnou a rozprávali sme sa. Mal som ju rád a chcel som, aby mala všetko čo potrebuje a bola šťastná.

„Aron ? Chcela by som ísť do obchodu si niečo kúpiť. Môžem ísť tvojim autom alebo ktoré si môžem zobrať ?" spýtala sa hneď ako vstúpila. Spražil som ju pohľadom. Vedela prečo a hneď sa aj ospravedlňila.

„Vezmi si ktoré chceš ale mala by si si zobrať to čo je na dvore, to biele" prekvapene sa na mňa pozrela. To auto som jej chcel dať už dávnejšie stalo tu už tuším rok a nikto ho skoro nepoužíval. Bolo to skoro nové auto.

„To si nemôžem vziať. Vieš že som nikdy nechcela aby si mi kupoval veci. Chcem si len zobrať nejaké auto alebo aby ma niekto zobral do obchodu" hneď aj sklonila hlavu. Vedel som že to nechcela, poznal som ju. Sama mi to aj naznačila hneď ako ku mne prišla. Prv nechcela ísť ani ku mne, lenže potom som ju presvedčil.

„Zober si ho. Stojí tu už rok a ani sa poriadne nepoužívalo" hneď na to aj chcela oponovať, no ja som jej to nedovolil.

„Neprotestuj Emily. Vieš veľmi dobre že je to na nič. Proste si ho zober a hotovo" chcela znovu niečo povedať no zrejme pochopila že to nemá zmysel. Povedala iba dobre a odišla.

Ako stále aj teraz s ňou išli stráže. Nemohol som dopustiť aby sa jej niečo stalo. Bola to moja rodina. Hneď ako odišli ma stráže aj informovali. Veril som svojim mužom a vedel som že ak sú s ňou, nič sa jej nestane. Ja som sa teda spokojné pustil do práce ktorá má tu čakala.

Našťastie Karen po Tom treste sa už neodvážila vstúpiť do mojej pracovné a ani sa na mňa pozrieť. Konečne zistila kde má svoje miesto. Bola už pol noc a ja som ešte stále pracoval. Z toľkej únavy som si už pretrel asi sto krát tvár a vlasy som si rozstrapatil do všetkých svetových strán. Isto som vyzeral príšernr, no toto som musel dokončiť. Keď som konečne všetko urobil, bolo dve hodiny ráno. Zavrel som svoju pracovnu a pobral sa do mojej izby. Hneď ako som do nej vošiel som spadol od únavy na posteľ. No bohužiaľ som sa z tej postele musel znovu postaviť a vyzliecť sa. Takže som sa z veľkou nechuťou postavil, prešiel do môjho šatníka a tam sa vyzliekol. Potom som sa už s mojimi teplakmi pobral do postele do ktorej som zalahol a zaspal.
Potreboval som sa už konečne poriadne vyspať a mať aspoň na pár dní pokoj.
Asi si objednám hotel niekde v prírode alebo pôjdem na svoju chatu. No radšej som nad ničím nepremýšľal a išiel spať.

Ráno som sa zobudil ako zbitý pes. Vážne potrebujem oddych. Išiel som si hneď opláchnuť tvár. Dúfal som, že ma to aspoň kus preberie. Zafungovalo to iba na chvíľu a tak som sa rozhodol ísť do mojej sprchy. Strávil som tam pol hodinu. Keď som vyšiel, konečne som sa cítil lepšie. Na niečo bolo dobré tam dať aj masážne trisky. Som rád že som do toho toľko investoval. Vyplatilo sa. Nevyhadzoval som peniaze len tak do luftu.

Hneď ako som sa obliekol do mojho sivého obleku, som sa pobral do jedálne a poriadne sa najedol. Po jedle som sa pobral ako klasický do pracovne kde som si nalial pohár mojej obľúbenej whisky. Zapálil som si cigaretu a hneď vyfúkol aj nosom dym. Bol som konečne uvoľnený.

Pár veci som si vybavil a potom som si išiel hľadať miesto, kde by som išiel na dovolenku. Chcel som miesto ktoré by bolo pri lese. Miloval som chodiť do lesa a pozorovať tú krásu. Mohol som to aj tu ale niekedy človek, ehm teda vlkolak chce spoznať aj iné miesta.

Zarezervoval som nám teda veľký apartmán v päťhviezdičkovom hoteli vo Švajčiarsku. Chcel som tam zobrať aj Emily. Síce iste bude vyvádzať ale čo už. Aspoň si oddýchne a ja tiež. Som zvedavý aký bude ten jej chlap. Ak to bude nejaky blb tak ho rovno zabijem. Nedám ju niekomu kto bude sviniar a nepostará sa o ňu. Som síce riadna sviňa a hrám sa s babami podľa svojho, no nie som typ ktorý by ublížil. Som férovy chlap. Ak viem že je mi niekto blízky, postarám sa a nevyčítam mu to. Iba keby ma veľmi nasral. A aj to je kvôli nervom. Samozrejme ak si to neváži tak mu to na rovinu poviem.
No len som zvedavý aká za toto bude. Zas bude protestovať ako minule. Ak budem mať takúto spriaznenú dušu ako je Emyli rovno sa obesím. Ja stále viem čo robím. A chcem aby to pochopila.
Hneď som nám aj rezervoval hotel o dva dni. Stačilo už len jej to povedať.

„Emily, poď sem na chvíľu" zavolal som ju cez frekvenciu a do pár minút bola tu.

„Zbal si veci, ideme na pár dní het. Potrebujem si oddýchnuť" pozrel som sa na ňu a videl že bola prekvapená.

„No dobre, ale zaplatím ti za to. Vieš veľmi dobre že nechcem aby si platil za mňa. Aron prosím" znovu začala a ja som už chytal nervy. Neznášal som toto. Nech už konečne pochopí že pre ňu urobím všetko a nech nevymýšľa.

„Si ako moja sestra. Urobím pre teba všetko čo sa bude dať a ty to vieš. Takže ideš tam so mnou. A o Tomto čo si povedala nediskutujem. Môj názor poznáš. Odchádzame o dva dni." ona iba prikývla. Z ničoho nič ku mne začala kráčať a ja som zdvihol obočie. Hneď ako ku mne prišla ma objala a ja som sa zadivene iba pozeral na stenu za ňou. Musím uznať že to objatie sa mi páčilo.

„Tvoja spriaznená duša bude tou najšťastnejšou na svete ak budeš takýto k nej a budeš sa o ňu starať tak, ako o mňa" bol som úplne mimo z jej slov no objatie som jej opätoval. Neviem čo to bolo, ale jej slová ma zahriali pri srdci. No ja som sa tomu bránil. Objatia mi nevadili. Keď mám niekoho rád tak mi nevadí keď ma objíme. Ale toto som málo kedy cítil a nikdy sa mi to nepáčilo.

Radšej som na to nemyslel a pobral sa do izby. Keď som do nej vošiel vybral som si svoj kufor a začal sa baliť. Keďže už bola zima tak som si zabalil aj kabát. Mal som v pláne chodiť po lese a tak som sa aj patrične pobalil. Ešte som aj Emily povedal nech si pobaliť teplé veci. Oznámila mi že si pôjde ešte zajtra kúpiť nejaké topánky a nejaký dobrý kabát. Nečudoval som sa že ho nemá. Veľmi so mnou nechodila nikde. Keď som sa pobalil, tak som sa znovu vydala do pracovne a porobil ešte nejaké veci.

V deň odchodu som od rána mal zlý pocit. Neviem prečo, ale mal som ho. Všetko bolo pripravené na môj odchod. Beta bol oboznámený čo má robiť a svorka bola dufam už v dobrých rukách. Moje sídlo som dal uzamknúť a strážiť. Nikto nevedel že odchádzam lebo tak som to aj chcel. Čakal som už iba na Emily ktorá niekam išla. Potrebovala ísť ešte pre niečo rýchlo do obchodu no už je to 3 hodiny. Nepáči sa mi to vôbec. Z ničoho nič mi zazvonil mobil.

„Prosím" hrubo som povedal a z druhej strany bolo počuť smiech ktorý som veľmi dobre poznal.

„Vieš dráhy Aron, teraz ma ešte nepros. Až potom budeš. Teraz som ťa už dostal. Povedal ti že nevyhráš" zasmial sa odpornym smiechom a mne sa dvíhal tlak. Neznášal som jeho odporný hlas. Vlastne neznášal som ho celého.

„Uvidíme" hneď som aj zložil mobil a zavolal Briana. Urobil teraz veľkú chybu že ju uniesol.

„Zruš hotel. Nikam sa nejde. Okamžite povolaj chlapov. Emily uniesli" zavrčal som. Ak sa mi ten zasratý bastard dostane do rúk, vlastnoručne mu vykrútim krk.

Toto si niekto sakra že vypije !