Behind the wolf borders

Kapitola IX.

Keď sme došli domou tak som sa rýchlo v izbe vyzliekla zo šiat, obliekla si domáce oblečenie a vyšla von. S Liamom sme sa dohodli že sa pôjdeme spolu ešte prejsť. Nechcelo sa mi trčať v mojej izbe. Keď som ho zbadala tak bol stále ešte v tom svojom tmavo modrom obleku ktorý na ňom sedel ako uliaty. Vyzeral v ňom proste skvele. Hodil sa mu.

„A znovu stará dobrá Lú“ zasmial sa a potom sa na mňa veselo usmial. V duchu som sa musela zasmiať. Už som nebola tá kráska v šatách ale iba žena ktorá má tričko a nohavice.

„Noo ale to isté nemôžem o tebe povedať“ hneď sa na mňa pozrel sa vypúlenými očami a ja som sa začala smiať ako šalená. Keď som sa dosmial a pozrela na neho tak mal nasrdený výraz. Toto mi vyšlo, to musím uznať.

„Ale ujdeš v tom obleku“ zasmiala som sa. Bol v ňom vážne pekný. A ani som mu neklamala ale on to isto vie. Nie jedna žena na ňom oči išla nechať.

„Pff“ bolo jediné čo povedal a otočil sa mi chrbtom. Pretočila som očami a pobrala sa k nemu. Urážlivý chlap.

„Ďakujem ti že si tam so mnou bol. Bol to super večer“ chytila som ho za lakeť, pozrela sa na neho a usmiala sa. Po chvíli mi opätoval úsmev čo ma veľmi potešilo. Bol vážne dobrý doprovod.

„Chýba ti že ?“ nechápavo som sa na neho pozrela. Nechápala som vôbec o čom hovorí a prečo sa spýtal presne túto otázku.

„Tvoja spriaznená duša. Chcela by si byť už u neho že ?“ nič som nepovedala iba prikývla a sklonila hlavu. Vedel že mi chýba a aj to že teraz by tu na jeho mieste mal stáť on. Mal by byť pri mne a spolu sme mali prežívať takéto chvíle.

„Niekedy mám už pocit že ani nepríde. Že ma pri sebe nechce. Už ani nedúfam že niekedy dôjde“ hovorila som sklesnutým pohľadom a sadla si na peň ktorý tu bol. Vážne som už prestala dúfať a zmierovala sa s tým že už nepríde. Asi ma pri sebe nechce. No predstava toho má vždy pichla pri srdci.

„Nechápem ako môže byť taký debil. Ak by som mal spriaznenú dušu teba, neváhal by som ani minútu. Viem že ťa nemôže poznať ale mať takú ženu je super. A ver že si super dievča Lú a to ti hovorím ako človek ktorý ťa pozná“ nad jeho slovami som sa jemne usmiala a objala ho. Bolo to objatie ako od sestry. Mala som ho rada ako brata a bola šťastná že mám aspoň jeho. Bol mi oporou.

„Ak príde asi mu jednu prijebem za to ako ťa nechal čakať“ nad týmto som sa musela zasmiať. Bolo to zlaté a verte od Liama by ste dostať nechceli. Vedel dávať poriadne rany, no bolo to od Liama zlaté. Veľmi zlaté.

„Poďme dnu Lú“ povedal a ja som súhlasne prikývla. Keď sme došli dnu do sídla, tak som mu popriala dobrú noc a išla som do izby. Dala som si pyžamo a zaľahla do postele. Z dnešného dňa som bola poriadne unavená.

Ráno keď som sa zobudila som si ako vždy urobila rannú hygienu, obliekla sa a žišla do jedálne. Po raňajkách som sa išla prejsť. Počas prechádzky mi zrazu zazvonil mobil. Vôbec som nechápala kto mi teraz volá. Vybrala som rýchlo mobil a prijala hovor.

„No ahoj Melanie“ hneď ako som počula ten hlas som vedela kto to je. Bola som riadne prekvapená že počujem tento hlas.

„Hanna si to ty ?“ spýtala som sa prekvapene. Po škole sme si prestali aj písať. A od vtedy sme sa ani nevideli.

„Áno som to ja Melanie. Ideme si pár báb sadnúť niekam dnes večer, takže ak by ti to tvoj drahý dovolil, tak by sme sa mohli stretnúť“ bola som rada že mi zavolala. Melanie vedela že som vlkolak. Povedala som jej to na začiatku kamaractva a nemala s tým žiadny problém.

„No sklamem ťa ale on ešte neprišiel“ nastalo ticho. Myslela som že ma vypla alebo že nás prerušilo ale po chvíli sa znovu ozvala.

„To mi je ľúto. Isto to je riadny idiot“ vždy vedela ako ma rozosmiať. A úprimne som aj čakala túto odpoveď. Isto keby že ho uvidí tak mu vylepi. To by bola teda zábava. Hanna bola vždy takáto odhodlaná. Koľko krát som videla ako nejakému chlapcovi vylepila a odišla. Bola riadne pošahaná.

„Pôjdeš s nami posedieť ?“spýtala sa skleslým hlasom a čakala na odpoveď. Predsa to nie je zlý nápad. Aspoň prestanem myslieť na neho a zabavím sa ako za starých čias.

„Áno pôjdem“ hneď ako som to povedala, som z druhej strany počula radostný výkrik. Musela som si dať telefón od ucha inak by som ohluchla. Hneď som sa aj zasmiala nad jej výkrikom.

„Dobre, tak o piatej pred našou kaviarňou“ povedala natešene a zrušila hovor. Ja som sa rýchlo pobrala za rodičmi a oznámila im že sa chcem ísť stretnúť s kamoškami. Otec prv bol proti ale mama ho presvedčila, za čo som ju tuho objala a poďakovala jej. Vedela že to potrebujem. No otec mal podmienku a to takú že tam so mnou musí ísť Liam a dvaja strážci. Chtiac nechtiac som na to musela súhlasiť.

Keď sa už blížil čas kedy sme sa mali stretnúť som sa išla obliecť. Dala som si na seba moje obľúbené čierne krátke šaty. Potom som si našla jeden pekný náhrdelník ktorý sa mi hodil k šatám. Keď som bola oblečená, tak som sa pobrala pred sídlo kde ma už čakal Liam v aute a za ním boli ešte dve ďalšie autá. Nastúpila som do auta a hneď sme aj vyrazili. Po pol hodine cesty sme zastavili pred mojou obľúbenou kaviarňou kde sme s kamoškami chodievali stále. Hneď ako som vystúpila ma Hanna silno objala a pobrali sme sa dnu.

„Kto je ten fešák s ktorý si prišla ?“ spýtala sa ma. Toto je čistá Hanna všíma si všetko a hlavne pekných chlapov.

„Je to len kamarát. Má tu byt so mnou a strážiť ma“ vysvetlila som jej a ona z neho nespustila celú dobu zrak. Mala som aj pocit že na neho mrkla.

„Už je zadaný takže si na neho nerob veľký zálusk“ zasmiala som sa.

„Škoda“ povedala smutné. Hneď ma chytila za ruku a brala dnu. Konečne som videla moje bývalé kamarátky. Bola som rada že som tu. Zo všetkými sme sa zvítali a sadli za stôl. Objednali sme si kávu, koláč a rozprávali sme sa. Keď už bolo skoro sedem hodín, vybrali sme sa do baru. A keďže sme sa dlyhu dobu nevideli, tak sme si spolu aj vypili. Videla som na Liamovi že sa mu to nepáči, no vedel že som ich už dosť dlho nevidela. Po pár pohárikoch ma Melanie zobrala ďalej od ľudí aby sme sa vedeli porozprávať.

„Tááákže kde je ten tvoj chlap ?“spýtala sa ma otázku ktorú som nechcela počuť. No evidentne sa jej nevyhnem.

„No, on stále neprišiel “ nechcela som sa o tom baviť ale tak nemala som na výber.

„Debil. Takú super babu si nechať ujsť. Vieš čo, najradšej by som mu odfikla tie jeho gule. Isto ich ani nemá keď pre teba nevedel prísť“ povedala a ja som sa zasmiala. Smiali sme sa tam ako šalené a keď sme konečne chutili dych sme sa vrátili nazad ku partii a začali tancovať. Keď už bolo pozde večer tak som sa radšej pobrala domou. Chudák Liam ma musel niesť na rukách do auta. Položil ma na zadné sedadlá, rýchlo naštartoval auto a vyrazil.

„Liam prosím, nech o tomto nevedia rodičia. Inak ma už nikde nepustia“ bola som rada že som vedela povedať túto súvislú vetu a k tomu ešte zrozumiteľne.

„Dobre“ povedal a pozeral sa na cestu. Bol celkom divý. Isto sa mu nepáčilo že som sa opila. Bolo mi trápne.

Hneď keď sme zastavili pred sídlom, zobral ma na ruky a išiel so mnou dnu zadným vchodom. Potichu sme išli chodbou do mojej izby aby ma nikto nevidel. Dvere od mojej izby potichu otvoril a v izbe ma položil na posteľ. Dal mi dole topánky zakril ma a pobral sa na odchod. Ja som ho chytila rychlo za zápästie.

„Liam, ďakujem za pomoc a za to že sa o tom rodičia nedozvedia. Ja len som ich už dlho nevidela“ snažila som sa to hovoriť zrozumiteľne ale bolo to ťažké. Ja nepijem ale teraz sa to aj hodilo. On vedel že nie som človek ktorý by sa opíjal. Nepila som ani nefajčila ale keď sme išli partia tak vtedy áno.

„Chápem ťa. Aj ja som sa opíjal s kamarátmi než mi na to otec prišiel a zakázal mi chodiť za nimi“ povedal a ja som bola prekvapená. Nikdy som o tom nevedela a ani o Tom nehovoril. Prekvapil ma tým. Nevyzeral ako chlap ktorý by pil.

„No Lu vyspi sa. Dúfam že zajtra nebudeš mať opicu“ zasmial sa a pobral sa von z izby. Zapriala som mu aj ja dobrú noc a zavrela som oči. Bola som za neho rada. No keďže som už začala byť unavená netrvalo dlho a zaspala som.