Behind the wolf borders

Kapitola XVII.

Bola som úplne mimo. Nerozumela som prečo som tak konala. No nechcela som aby ho zabil. Záležalo mi na ňom aj keď ma on sám uniesol. Nechápala som ničomu. Potrebovala som pokoj a všetko si upokojiť v hlave. Strašne som bola mimo z tejto situácie.

Pár dní som takto zostala zamknutá v izbe a s nikým sa nerozprávala. Nevychádzala som ani z izby. Aron sa so mnou skúsil rozprávať no neúspešne. Stále som bola ticho a neodpovedala. Ale potom to pochopil a radšej odišiel. Vedel isto že teraz chcem byť sama.

Za tých pár dní som si všetko usporiadala v hlave. Vedela som čo sa deje a vedela som aj to že sa musím porozprávať s Aronom. Mám právo vedieť prečo ma uniesli a čo sa deje. Inej cesty nebolo. Otvorila som teda dvere na mojej izbe a pomaly sa pobrala do kuchyne. Keď som do nej prišla, hneď som poprosila slúžku aby mi urobila jesť. Keď som sa najedla pobrala som sa za Aronom. Zaklopala som na veľké dvere a čakala kým mi dovolí vstúpiť. Hneď ako povedal ďalej som vošla.

„Už si konečne vyšla z izby ? Čo sa s tebou deje ?“ spýtal sa a posadil sa pohodlne do kresla. Pozrel sa hneď na mňa a videla som mu v tvári že ho to trápi. Bál sa o mňa. Chcela som mu to vysvetliť no nejako to nešlo. Asi som sa bála jeho reakcie. Ale mal by to vedieť a tak som sa odhodlala mu to nakoniec povedať.

„Prepáč. Potrebovala som si všetko usporiadať. Môžeme sa porozprávať ?“ sadla som si a čakala na jeho odpoveď. Snažila som sa byť kľudná, no nejako som sa bála.

„Samozrejme. Ale najprv mi povedz čo malo znamenať to čo si tam vtedy urobila“ bolo vidieť že sa drží aby nezačal vrieskať. Vedela som presne čo mu ide v hlave. Dlho som bola ticho, no nakoniec som sa odhodlala mu to vysvetlit.

„Nechcela som aby si ho zabil. Bol to impulz. Vnútro mi nedovolili inak konať“ pozrel sa na mňa a prepaloval ma pohľadom. Chvíľu sme ticho sedeli než prehovoril. Úprimne bola som ako na ihlách.

„Po Tom všetkom si tu zasratú smrť zaslúžil. Ale viem prečo si tak  reagovala, no chcel som to od teba počuť osobne. No aj tak zaslúži si za to smrť“ presne som čakala že to povie. Isto si uvedomil aj to čo ja. Ten muž bol mojou spriaznenou dušou. Všetko tomu tak nasvedčovalo. No ja som s ním byť nemohla. A tak isto som ani nechcela. Vedela som že Aron by to ani nedovolil. Veď ten muž má uniesol a aj keď ma to k nemu ťahalo, nemohla som dopustiť aby som s ním bola. Nezradila by som Arona nikdy v živote.

„Viem Aron. Zaslúžil by si to. No vieme ako by to dopadlo“ videla som že ma nervy, no on sám vedel čo ša môže stať ak by ho zabil.

„Viem. Kurva prečo on ?! Najradšej by som ho zabil a nechal ho trpieť za to čo si dovolil“ jeho vrieskanie a hrubý hlas ma vždy dokázali vystrašiť, čo bolo aj dôsledkom toho že som sklonila hlavu a začala sa kus triasť. Bol Alfa a ja som si jeho postavenie ako každý člen v svorke uvedomovala. Naše telo na ten hlas reagovalo. Mali sme pred ním úctu. A ak by sme boli vlci, dávno skláňame hlavu alebo sme prikrčený.

„A..ale on mi nič neurobil“ vykoktala som a počula som ako si povzdychol. Bol kus kludnejší a tak som sa ho odhodlala spýtať na to čo má trápilo. Bola to otázka ktorú som chcela veľmi vedieť.

„Čo sa tu deje Aron ?“

Pohľad neznámej osoby

Keď som sa postavil zo zeme a predýchať to nejako mi zazvonil mobil.

„Prosím“ môj hlas znel ako by som bol poriadne dokaličeny. Čo bola vlastne aj pravda.

„Ako sa darí našej krásnej slečne ?“ jeho hlas bol uštipačný. No vedel som, že hned jak zistí čo sa stalo sa jeho hlas zmení na zúrivý.

„Aron ju má nazad u seba. Plán nevyšiel“ môj hlas bol ako by ma niekto úplne doriadil. Bola to aj pravda, vybyl sa mi dych. Čudujem sa že ešte žijem. Z druhej strany som počul hlasný buchot.

„Zasratý hajzel. Kurva už“ skoro mi praskli ušné bubienky. Bol nasratý no nemal sa čomu čudovať. Jeho brat bol dosť múdry a jeho miesto Alfu bolo oprávnené. Nenávidel som Arona no musel som priznať že je veľmi múdry a že sa hodil byť Alfou.

„Ak tu na mňa chceš vrieskať tak to jebem. S ním evidentne nevybabreš. Získa to čo chce. A odkazuje že jeho neporazite“ neznášal som keď na mňa jebal. Nebola to moja chýba. Proste zistil kde sme a prišiel v najnevhodnejšiu chvíľu. Bol dosť prešibany a vedel dobre aké postavenie má medzi ostatnými Alfami.

„Kurva prečo si nič nestrážil. Ja ho dostanem a zničim či sa ti to páči alebo nie. Rozumieš ! Ja som mal byť Alfa nie on !“ bol tvrdohlavý. Úprimne sám som ho chcel zničiť a dal som sa na to. Ale toto nám nevyšlo. Bohužiaľ sme to pokašľali.

„Potrebujeme iný plán tak sa upokoj“ nevedel som čo by sme mohli urobiť. Nič ma nenapadlo. Odpoveďou mi bolo iba že sa pokúsi niečo vymyslieť a zložil.

Ja som si sadol do kresla a rozmýšľal. Nebál som sa Arona. No to čo sa stalo s tým dievčaťom mi chodilo po rozume celý čas. Ten dotyk bol proste pekný. Páčilo sa mi keď som sa jej dotkol. No vôbec som nechápal prečo. Chcel som to zistiť. Celý čas som nad tým rozmýšľal. Prehrával som si to ako vyzerala. Spomenul som si aj na to, ako som sa jej dotkol. A aj to, ako ma zachránila. Nechápal som prečo to urobila. No bola tu len jedna možnosť prečo sa to všetko dialo. Emily bola mojou spriaznenou dušou. A ja som jej ublížil.

Síce som nemal veľmi city, no spriaznenú dušu som chcel mať u seba. Nebola tu ani mesiac a dokázal som byť iný. Zmenila ma kus. Bola nádherná a teraz chápem prečo som tak veľmi chcel chodiť za ňou a prečo má vytočilo to, ako ju brali tý dvaja. Mal som chuť ich zabiť. No krotil som sa. Rozmýšľam že by som skončil. Emily bola jeho sesternica a aj keď som chcel Arona zničiť, pre ňu by som sa vzdal aj života.

Reagujem takto preto, lebo je medzi nami spojenie ale aj keď je len malé, ťahá ma to k nej. No vedel som že teraz ustúpiť nesmiem. No dám si záväzok, že jej sa nesmie nič stať. Ju ochránim aj za cenu môjho života. Bohužiaľ ak by som zomrel, možno by zomrela aj ona. No dal by som za ňu život. A vedel som presne čo budem aj robiť.