Behind the wolf borders

Kapitola XVI.

Som tu už asi týždeň. Chlap ktorý má uniesol mi zatiaľ nič nespravil. Čo bolo aj riadne čudné. Ak by niečo aj spravil asi by ho Aron zabil. Nechápala som prečo sa toto všetko deje. No nechápala som ani tomu že mi nič nespravil. Toho chlapa som sa bála. Nevedela som čoho je schopný. Kvôli tomu ako ma nechali v zime som ochorela. Našťastie som vlk, takže to skončilo iba tým, že mi tečie z nosa a kus kašlem. Inak som zdravá ako rybička.

„Ako ti je ?" spýtal sa hrubým, odmeraným hlasom. Ja som mu nič neodpovedala a tak ku posteli pristúpil bližšie.

„Pýtal som sa niečo !" zavrčal a ja som už len čakala čo spraví. Snažila som sa nebáť, no nejako mi to nešlo.

„Prestaň tu teraz robiť blbosti. Si dosť múdre dievča aby si vedela že ak má naserieš, nemám problém ti ublížiť" vedela som že aj keď to povedal, nemyslel to vážne. Niečo vo vnútri mi hovorilo, že mi nič nespraví. Ja som sa na neho nechcela ani pozrieť. A mala som dosť byť tu zavretá ako väzeň. Nepáčilo sa mi tu.

„Daj mi pokoj. Držíš ma tu ako dajakého väzňa. Čo odo mňa chceš. Už mám toho pokrk" zakričala som a pobrala sa do kúpeľne. Nechcela som tu byť. No ešte predtým ako som skoro vstúpila do kúpeľne, som z ničoho nič bola na stena a držaná za krk. Nasucho som preglgla a pozrela sa na neho vystrašene.

„Nedovoľuj si na mňa kričať. Si tu a budeš tu je ti to jasné !? Možno som ti do teraz nič nespravil ale ver, že ak má naserieš nemám problém ti ublížiť" zavrčal mi to do ucha a viac pritlačil ruku na mojom krku. Ukázal mi že mi dokáže ublížiť a ja som sa začala klepat od strachu. Po chvíli ma pustil a ja som spadla na zem. Nevnímala som nič a tak som si ani nevšimla že odišiel. Zistila som to až vtedy keď som počula ako tresol dverami. Keď som už cítila že som ako tak v poriadku, pokúsila som sa postaviť a pomali som sa pobrala do kúpeľne a z kúpeľne som hneď išla do postele. Neviem prečo, no celkom sa mi páčilo ako mi vrčal tie slová do ucha. Urobilo mi to zimomriavky na celom tele. Nechápala som tomu, no aj ten dotyk bol celkom príjemný aj keď to ako pritlačil viac už nie. Bola som zmätená a mala toho všetkého plné zuby. No vedela som, že ak budem chcieť utiecť a chytí ma, bude to mať zlé veľmi zlé následky.

No ja som tu nechcela byť a tak som sa rozhodla že utečiem. Pripravila som si plán a dúfala že výjde. Ráno keď som vstala som sa obliekla a pobrala sa uskutočniť môj plán. Cez dvere som ísť nemohla lebo boly zavreté. Takže som otvorila okno a pozrela sa ako by sa to dalo spraviť. Našťastie o poschodie nižšie bol balkón. Podomnou bola našťastie strecha no bola strmá. Riskla som to a pomalí sa spustila z okna na strechu. Našťastie sa mi to podarilo a ja som sa pomali pobrala ku balkónu. Keď som otvorila tie prekliate dvere ktoré na balkóne boli, ocitla som sa v jednej izbe ktorá bola celkom pekná. No radšej som sa sústredila na môj plán. Potichu som otvorila dvere na chodbu a potichu sa pobrala hľadať východ. Našťastie ma nikto nevidel, za čo som ďakovala samotnej bohyni mesiaca. Keď už som bola na spodnom poschodí a videla v diaľke dvere, na moje nešťastie má uvideli stráže.

„Ale ale. Niekto nám tu chcel zdrhnúť. Takéto veci sa nerobia" povedal odporné nadržaným hlasom a mne začalo byť zle. Začali sa ku mne približovať a ja som sa začala báť o seba. Týto dvaja by ma mohli aj znásilniť.

„No tak čo s tým urobíme. Náš Alfa by mal o Tom vedieť" lišiacky sa usmial a ja som na sucho preglgla. Začala som sa vspierat a po chvíli som ucítil bolesť na líci. On mi dal facku ? Hneď ma aj potiahol a niekam bral. No prešli sme ani dva kroky a začula som známy hlas.

„Čo kurva robíte !?" bolo vidieť ako sa snaží dýchať aby nevybuchol. Hruď sa mu rýchle nadvihovala a v očiach mal doslova plamene.

„A...Alfa pokúsila sa utiecť. Práve sme ju pristihli" sklonil hlavu chlap ktorý má držal a obydvaja čakali na to čo ich Alfa povie.

„Puste ju a vypadnite okamžite" hneď ma aj pustili a odišli. Netrvalo dlho a znovu som bola na stene.

„Povedal som ti že sa kurva neopováž utiecť. Čo si myslíš, že sa ti to podarí ? Mohli ti ublížiť alebo dokonca ťa znásilniť" začudovane som sa na neho pozrela. Nechápala som prečo by mu záležalo na tom aby sa mi nič nestalo.

„Bol som ku tebe veľmi milý no ideš nazad do cely. Nechcel som byť až taká sviňa ale toto si si dosrala" znovu bol hnusný a odporný. Zrazu v jeho hlase nebol ani náznak strachu a citu ako pred chvíľou. Zdrapil ma za ruku a bral ma do cely. No neprešli sme znovu ani pár krokov a zrazu bolo počuť prudké rozrazenie vchodových dverí.

Aron

Konečne. Konečne som našiel kde ten blbý zmrd je. Hneď som si aj zvolal chlapov a dohodol sa s nimi na pláne. Vedel som že ju isto nájdem a zoberiem od neho. Hneď na druhý deň sme všetci nasadli do auta a pobrali sa na miesto kde by mal byť. Keď sme vystúpili, vydal som rozkazy a ja som sa pobral do sídla. Pár strážcov sme zneškodnili a ja som vchodové dvere rozrazil. Hneď som uvidel ako ju držal a chcel niekam brať, no zaskočil som ich mojim hlučným veľkolepým príchodom. Musel som sa nad ním uškrnút. Nečakal som a hneď som ho od nej odtrhol a surovo ho hodil do steny. Ten spadol na zem a lapal po dychu. Nech bude rád že žije.

„Aron nič mi neurobil nechaj ho" Emily ma chytila za ruku a pozrela sa na mňa prosebným pohľadom. Nechápal som prečo takto reagovala. No mal som také nervy že ak by ma nezastavila asi by už bol mŕtvy. Mal som chuť to spraviť aj tak, no môj vlk ma zastavil.

Emily ma pustila a ja som prišiel ku nemu, zdrapil ho za krk a zdvihol.

„Ak jej ešte raz niečo urobíš nedožiješ sa toho blbého rána. Zabijem ťa vlastnými rukami. Máš šťastie že má zastavila inak si už mŕtvy. A odkaz im že mňa neporazia" pustil som ho a on s rachotom padol na zem.

„Ideme !" zavelil som a pobral som sa do auta. Za mnou išla hneď aj Emily. Keď sme sadli do auta naštartoval som a išli sme nazad do svorky. Počas cesty som rozmýšľal prečo ma zastavila. Nechápal som to. Však ju uniesol tak prečo ho zachránila. Asi som aj vedel odpoveď, no pripustiť som si ju nechcel. Hneď ako sme došli do svorky sa pobrala do izby a už z nej nevyšla.

Sakra tu aj zo všetkým. Všetko ma sralo. Bol som tak veľmi nasratý že som sa potreboval upokojiť. Pred pár dňami moji strážcovia zajali nejakých cudzích vlkov. Dostali sa na naše územie a napadli nás. Boli síce len traja ale mali dačo za lubom. Prišiel som za nimi hneď ako sme sa vrátili a vypočul ich. No po mojom vypočúvaní som mal ešte väčšie nervy. Posledné čo si pamätám bolo ako dve mŕtve telá spadli na zem. Stalo sa to čo si zaslúžili a to čo má dokázalo upokojiť.