Behind the wolf borders

Kapitola XV.

Celú noc som nespal. Bol som úplne v riti z toho že ju ten bastard zobral. Zožieralo ma to tak kurevsky moc. Snažil som sa prísť na to kde by ju ten bastard mohol mať. S chlapmi sme v ten deň štyri hodiny riešili čo urobím. Ja som sa rozhodol ju hľadať už hneď ale povedali mi, že sa mám prv vyspať. Nikto mi nebude rozkazovat čo mám robiť ! No musel som uznať že mali pravdu.

Prechádzal som sa po mojej izbe a nevedel prestať rozmýšľať kde je. Ak jej ublížil, zabijem ho ! Ach, ak by mi takto zobrali moju dušu zbláznim sa. Roztrhal by som každého kto by jej ublížil. Už som pochopil čo to je to puto a bol som rád že je tam kde má byť. V bezpečí. Ak by jej ublížili, asi by ma už porazilo. Síce ju nepoznám, no nechcem aby jej niekto ublížil. Také je puto spriazdnených duši.

Nad ránom som na pár hodín zaspal. Hneď keď som sa prebudil, som sa obliekol a išiel ju hľadať. Prehľadal som miesto kde mal svoje sídlo. No vyzeralo tam všetko normálne.

„Kde je ?! Okamžite mi to povedz inak ťa zabijem !" zúril som. Chlap ktorého som držal lapal po dychu, no mňa to nezaujímalo. Ja som chcel len jedno, vedieť kde je.

„A..Alfa o.. odišiel" snažil sa povedať, no nevládal už hovoriť. Kus som uvoľnil zovretie aby aspoň čiastočne normálne hovoril.

„Kde išiel. Hovor !" mal som chuť ho zabiť ak by to nepovedal. Zúrivosť vo mne bola horšia ako besný vlk bažiaci po koristi.

„O.. on ne..nepovedal kam i..ide. Išli s.. s ním chlapi" ten bastard. Pustil som toho chlapa a pobral sa do auta. Ten zasratý bastard. Aaaaaaa !

„Kurva !" zrevala som v aute a buchol do volantu. Naštartoval som a uháňal nazad do sídla. Auto som zaparkoval bokom a hneď vyššie z auta. Tresol som dverami a pobral som sa radšej do svojej pracovne.

„Alfa potrebujeme sa s vami porozprávať. Príďte do zasadacej miestnosti" začul som v hlave. Ešte týto ma budú otravovať. Hneď som sa tam pobral. Rozrazilo som dvere na čo všetci podskočili na stoličkách. Sadol som si na svoju stoličku a pretočil očami. Nemal som vôbec náladu zas počúvať voloviny.

„Alfa neželame si, aby ste chodili bez stráži niekam. Nie v tejto situácii. Viete že..." nedopovedal, lebo som mu skočil do reči. Unavovalo ma počúvať tieto blbosti. Ja som bol Alfa a mohol som si ísť kam chcem, kde chcem. Viem sa o seba postarať aj sám.

„Ja som tu Alfa. Pochybujete o mne alebo čo kurva. Nepotrebujem posraté stráže" buchol som silno do stola a z hlboká sa nadýchol. Všetci hneď sklonili hlavu a niektorý dokonca podskočili keď som tresol. Neznášal som počúvať to isté do kola.

„Ale Alfa.." a zas. Vrrr. Už som mal toho vážne plné zuby.

„Stačilo. Ja som tu Alfa. Ak mi ešte raz niekto povie tieto voloviny a začne o mne pochybovať môže vypadnúť" postavil som sa od stola a tresol dverami. Nenávidel som tieto ich blbé reči. Keď som došiel do svojej pracovne, nalial som si pohárik a sadol si do kresla. Potreboval som sa ukľudniť. Bol som tak nasratý že som mal pocit že vybuchnem. Betovi som prikázal nech nájdu kde by sa ten bastard mohol nachádzať.

Neviem ani ako, no zrazu mi napadlo že by som ju chcel vidieť. Asi som vo vnútri dúfal že ona ma spasí a že pohľad na ňu mi urobí dobre. Postavil som sa teda z kresla a pobral sa do auta. Keď som bol pred ich sídlom vyšiel som z auta, premenil sa a pobral sa po tichu do ich sídla. Cestou som skoro stretol stráže, no som Alfa, takže som vedel ísť potichu ku sídlu. Mal som tak isto tréning ako stráže. Narazil som na rieku a pobral som sa proti smere prúdu. V polke cesty som ucítil nádhernú vôňu ktorá mi oťapila zmysly. Bola to nádherná vôňa citrusov a ruží. Neviem prečo, no išiel som za tou vôňou až kým som neuvidel postavu ako kráča. Išiel som za tou postavou.

Prikrčil som sa keď som videl že sa ide obzrieť. A išiel ďalej za ňou, no nanešťastie, stúpil som na konár ktorý zapraskal. Po pár minútach sa znovu obzrela no našťastie ma nevidela. Zastavila a stála chrbtom ku mne. Bol síce večer, no mala krásne kučeravé hnedo čierne vlasy. Videl som ich lebo bola na mieste kde dopadali lúče mesiaca. Tie vlasy boli nádherné. Chcel som ju vidieť lepšie a tak som sa pomali prikradol, no znovu som stúpil na na konárik a ona sa hneď obzrela. Sakra s tými prekliatymi konármi ! Nebolo sa kde už schovať a tak som sa rýchlo otočil a rozbehol sa het. Musela ma isto vidieť. Keď som sa premenil a sadol do auta rozmýšľal som. Tvar som jej nevidel dobre ale niečo som videl. Kus mi pripomínala jedno dievča, no nebol som si istý. Ale konečne som sa cítil lepšie ako predtým.

Zajtra pôjdem za jej otcom a oznámim mu že nech ju stráži. Nechcem aby sa jej niečo stalo. Počas šoférovania som si spomenul že som tú vôňu kus niekde cítil. Len som si nevedel spomenúť že kde. Možno som ju už niekde aj videl.

Keď som prišiel do sídla, nemali pre mňa dobré správy. Nič nenašli a ja som bol už zúfalí. Síce ma jej vôňa a pohľad na ňu upokojil, mal som strach o Emily. Ak jej ublížil, nedožije sa rána. Emily nebude nik ubližovať ! Keď som si ľahol do postele, znovu som nevedel zaspať. Radšej som sa postavil a pobral sa do pracovne. Skoro celú noc som hľadal a rozmýšľal kde by mohol byť.

Ráno som sa zobudil na stole. Všetko ma bolelo. Musím povedať že spanie na stole nie je vôbec príjemné. Hneď som si dal prichystať kávu ktorú som rychlo vypil. Obliekol som sa a išiel za jej otcom. V aute som rozmýšľal čo mu vlastne poviem. No tešil som sa. Možno ju uvidím znovu. Bol som zo svojich pocitov mimo. Hnevalo ma to, no nevedel som s tým nič robiť a tak som sa to snažil aspoň ako tak ovládať. No veľmi mi to nešlo. Keď som došiel do ich sídla, rýchlo som auto zaparkoval pred vchodom a pobral sa do jeho pracovne.

„Znovu sa vidíme Richard" strhol sa a pozrel sa hneď na mňa. Mám talent na takéto nečakané návštevy a úprimne, páči sa mi ako sa stále zľaknú a začudujú sa.

„Znovu si tu. Daj jej už kurva pokoj. Nerozumieš, nedám ti ju. Nebude šťastná !" znovu kričal a ja som toho mal už plné zuby. Stále keď sem prídem tak po mne vrieska a mňa to už prestáva baviť.

„Stačilo !! Ešte raz zvrieskni a uvidíš rozumel si ma ?! Neprišiel by som len tak kurva. Teraz je to vážne. Tak zavri hubu a počúvaj ma" mal som sto chutí ho zdrapit za krk, no krotil som sa. Nič nepovedal len pokýval hlavou na znak súhlasu a počúval ma.

„Ty ju raz zabiješ. Aron uvedomuješ si čo sa všetko môže jej stať len kvôli tebe. Vie o nej vôbec niekto ?" začal znovu vrieskať. Chápal som ho. Bál sa o ňu no aj ja. Ale vrieskanim na mňa to isto nevyriešime.

„Nie, nikto to nemá ako zistiť. Nikto sa o nej nedozvie" snažil som sa mu vysvetliť že nikto o nej nevie. Ja sám nechcem aby sa o Tom niekto niečo dozvedel.

„Ty, ty ju zabiješ. Ak jej niečo spravia ty budeš na vine Aron. Pôjde tam hore ako jej brať ktorého si zabil. Dúfam že raz zhoríš v pekle Aron. Lebo ty nevieš mať nič rád, iba každému ublížiť alebo zabiť" a týmto to zaklincoval. Nasral ma tak, že ani sám neviem čo som spravil a prečo som to tak spravil.

„Ja ju mám rád do frasa !" zreval som hneď po Tom ako moja päsť buchla celou silou do stolu ktorý praskol. Otočil som sa a vyšiel z jeho pracovne a tresol dverami. Bol som strašné vytočeny no to čo som zreval bola pravda.

Ja ju mám rád !